Reakce na recenzi:

alienshore - @ 22.04.2013

Keby mi niekto pustil kapelu Discipline a mal by som uhádnuť odkiaľ je, tak tou poslednou krajinou by bola Amerika. Skôr by som dal na Veľkú Britániu alebo Škandináviu, ich hudba totižto znie naozaj anglo-európsky. Matthew Parmenter spieva teatrálne ako Peter Gabriel v staršej ére Genesis. Okrem toho sú ich hudobné kreácie inšpirované kapelami ako Van Der Graaf Generator alebo King Crimson. Temnejšie podanie má svoje osobité čaro a Parmenter je charizmatický spevák a aj multiinštrumentalista. Štyri kompozície predkladajú kompletne všetky ich hudobné kvality a nadanie pre veľmi inteligentne vystavané inštrumentálne plochy. Z tohto hľadiska je vidieť, že o komerciu nestoja a chcú poslucháčovi podať svoj umelecký pohľad na progresívny rock.

Dĺžka všetkých štyroch kompozícií presahuje desať minút čo silne pripomína art-rockovú éru 70-tých rokov. Aj samotné nápady odkazujú na toto obdobie, avšak všetko je brilantne spracované so zvukovými možnosťami roku 1997. Iste znie to dosť retro, ale celkový zážitok z tejto hudby je mimoriadne pôsobivý. Je tu však ešte niečo osobité a neuchopiteľné čo chcú Parmenter a jeho banda svojou hudbou povedať. Takúto kvalitatívne hodnotnú a výdatnú hudobnú porciu vytvoria naozaj len mimoriadne talentovaní muzikanti a to bezpochyby kapela Discipline je, hlavne ich frontman Matthew Parmenter.

Prvá skladba Canto IV (Limbo) zaujme okamžite spevom a gradujúcou formou. Jemnejšie a ostrejšie nálady prelievajú svetlo a temnotu z jednej strany na druhú. K tomu všetkému sa počítajú aj nádherné gitarové sóla. Máme tu druhú skladbu Crutches a už len samotná melódia musí chytiť každého fanúšika tohto žánru. Úžasne zložená hudba sa spočiatku hrá s vyložene jemnými plochami. Dôjde aj na zmenu kde sa prejaví aj trocha depresie a temnoty, asi tak ako to býva aj v živote. Do detailu premakané nápady a melodické linky nenudia ani na chvíľu. Najdlhšia kompozícia Into The Dream je nádherne zádumčivá s využívaním náladotvorných plôch, symfonických klávesov a melotrónu. Na konci sa to rozbalí majestátnymi klávesovými motívmi a vrcholný moment celej skladby nadobudne silný emocionálny charakter. Záverečný epos Before The Storm je opäť temnejšou exkurziou s výpravnou tematikou. Spevácke linky sú zahalené ťažkými pocitovými spádmi a koniec je opäť geniálne citlivý a veľkolepý. Skladbám nechýba myšlienka a obdivuhodná nápaditosť, ktorú podopiera svojim výkonom Matthew Parmenter. Využívanie saxofónu, violy alebo aj melotrónu je obohacujúce a dodáva hudbe potrebný rozmer. Rytmická sekcia ctí tradíciu klasických prog-rockových kapiel, no vie byť samozrejme aj dostatočne kreatívna.

Unfolded Like Staircase je dielo vysokej hodnoty. Jasné sú tu tie inšpiračné vplyvy, na ktorých zakladajú svoju hudbu mnohé skupiny. To však nezaručuje vždy úspech a nedostatok invencie sa vždy prejaví plytkosťou pri citovaní prog-rockových dinosaurov. To ale u kapely Discipline nehrozí, oni dávajú poslucháčovi dušu na dlani. Už spomínané svetlé povznášajúce momenty skvelo dopĺňajú temnejšie melancholické plochy. Zároveň to nie je zbytočne predimenzované a krásne sa tu prejaví aranžérska estetika. Tento album patrí medzi ozajstné skvosty v progresívno-rockovom žánri 90-tých rokov.