alienshore - @ 28.04.2013 | #

Formácia IZZ je zástupcom kvalitného amerického prog-rocku spolu s kapelami ako Discipline, Deluge Grander, Frogg Cafe, Echolyn, Singularity, Spock’s Beard a ďalšími. V tvorbe IZZ ja často počuť inšpiráciu legendárnou skupinou The Beatles hlavne v melódiách, ktoré sa zároveň podobajú na tie z dielne Spock’s Beard. Náročnejšie inštrumentálne plochy zase pripomenú King Crimson, ale nájde sa priestor aj pre jazz. V rámci experimentovania so zvukom sú tu neprehliadnuteľné aj alternatívne momenty spojené s pekne naaranžovanou elektronikou. Skladby majú premyslený kompozičný charakter, ale ich hudba znie prístupne aj keď sa komerčne určite netvári.

Pracujú detailne s aranžmánmi a multi-vokálne harmónie sú spracované kreatívne s melodickým dozvukom. Nejednému napadne pri počúvaní týchto melódií meno Neal Morse. Tom Galgano vedie kapelu správnym smerom, pričom je aj zdatný spevák a inštrumentalista. To isté platí aj pre ostatných členov, ktorí sú veľmi talentovaní. Gitarista Paul Bremner zaujme nejedným sólom alebo komplikovanejšou rytmickou figúrou. Celkovo je táto nahrávka dosť odvážna na pomery tradičného prog-rocku, ale je o to zaujímavejšia a kvalitatívne patrí medzi najlepšie diela IZZ.

Tento pomerne rozsiahly album začína elektronickou skladbou Spinning Round so samplovaným rytmickým podkladom a rezavou gitarou. Napriek tomu song nestráca prog-rockový charakter a spev to tiež jasne dokazuje. Druhá I Move už znie klasicky tradične s beatlesovskou melódiou a crimsonovskými postupmi. Veľmi pekne je spracovaná inštrumentálna časť aj gitarovým sólom. Elektronika si nájde priestor aj vo Weak Little Lad, ale opäť sa tu vyskytuje úžasná vokálna linka. Hudba aj s reálnymi nástrojmi je pekne doladená. Baladická I Already Know krásne navodzuje atmosférické nálady spolu s lyrickou melódiou. Paul Bremner ukáže v tomto songu svoj oslnivý gitarový talent. Pre mňa je vrcholom dosky famózna I Wanna Win, ktorá spojila dokonale silnú melódiu a crimsonovské cítenie. Dôležité je poukázať na aranžérsky talent v tejto skladbe a druhá polovica je úžasne katarzná aj s oduševneným gitarovým sólom. Akustickú predohru All The New nahradí energická Star Evil Gnoma Su. Jasne počuteľné frippovské gitary sú sprevádzané aj rytmickými fusion vychytávkami. Symfonické klávesy prispejú svojim dramatickým feelingom a celá kompozícia je poňatá inštrumentálne. Trochu kľudnejšej atmosféry prinesie Another Door s harmonickými plochami a krásnymi hudobnými myšlienkami.

V krátkej Something True je počuť okrem Galganovho spevu aj éterický ženský hlas s akustickou gitarou. Ďalšia melodická pecka Believe je jednoducho dielo špičkového hudobného talentu. Vokálne harmónie sa neskutočne krásne rozliehajú popri jemnom rytmickom sprievode. Song znie tak trochu nostalgicky a ctí tradíciu melodických čarodejníkov The Beatles. Trochu ostrejšie už znie yessovská Knight And Nights so silnejším symfonickým príklonom a už tradične vyšperkovanou inštrumentáciou. Írskym folklórom inšpirovaná inštrumentálka The Mists Of Dalriada je trochu netypickým kúskom na tomto albume, ale vôbec nenarúša jeho ucelený koncept. Klávesovými motívmi nasiakla Oh, How It's Great! má celkom optimistickú vokálnu linku. Najdlhšia kompozícia Coming Like Light je spočiatku trochu jazzovo ladená. Melódia sa tomuto tiež prispôsobuje a postupne sa vrstvia ďalšie hudobné motívy. Crimsonovský odpich posunie skladbu do inej dimenzie aj s drsnejším elektronickým podkladom. Následné melodicko-symfonické linky dôjdu k svojmu vrcholu vďaka gitarovému sólu. Koniec dosky je zastúpený skladbou Light From Your Eyes. Absolútne úžasná nebeská melódia je podoprená krásnym gitarovým sólom.

Kapele IZZ sa podarilo skĺbiť určité žánrové spektrum do jednoliateho celku, čo je podľa mňa obdivuhodné. To ako sa vysporiadali s melodikou a náročnými aranžmánmi nie je bežná záležitosť. Nesnažia sa pozerať len na minulosť, ale dívajú sa vpred a takto to presne aj pôsobí. Názov dosky I Move celkom jasne hovorí o čo ide týmto muzikantom. Superlatívy sú na toto dielo zbytočné, je to proste nádhera a treba si to vychutnať do sýtosti. Nákazlivá a veľmi osobitá hudba, ktorá si obmotá človeka okolo prsta.

Jardo @ 13.08.2016 10:29:58 | #
- to nebol pokus, ale môj názor

- nikdy a nikde som netvrdil, že chcem dané žánre preskúmať do hĺbky, do detailov. O tom mi vôbec nešlo. Chcel som len spoznať inú muziku, na ktorú som čítal pozitívne ohlasy (nikdy si snáď nezatúžil spoznať niečo iné v oblasti hudby?)

- tiež nevidím nič nerozumné v tom, ak si za sebou pustím úplne odlišnú
hudbu: nemám problém si pustiť interpretov ako Blind Willie Johnson, Lightin´ Hopkins alebo Son House a za nimi napr. Marsupilami, Collegium Musicum alebo Somewhere in time od Iron Maiden. Rovnako tak Elmore James, Howlin´ Wolf, Charlie Musselwhite mi môžu predchádzať počúvaniu VDGG, Fermaty a niečomu z prvých troch dosiek Helloween (napríklad)

- tebe jazz vo vnímaní tejto hudby určite pomohol, no aj to je subjektívne, pretože poznám jazzových fajnšmekrov, ktorí avantgardu alebo dokonca aj fusion odmietajú

- nikdy som si nehovoril, že sa stanem fanúšikom danej hudby (napr. Univers Zero) - proste ma to neoslovilo a podobne som si nikdy nehovoril, že sa stanem fanúšikom Deep Purle, Ten Years After, The Allman Brothers Band, Alberta Kinga alebo Janis Joplin ich hudba ma jednoducho oslovila!

- jazz veľmi nepočúvam, skôr fusion alebo jazz rock (vždy som dával
prednosť blues), ale jeden album od bratov Montgomeryovcov mám, tiež pár od samotného Wesa a niečo od Jimmyho Smitha

- klasika: tak, ako som klasikou opovrhoval na základnej škole, na strednej a vysokej som ju počúval dosť (posledné roky až tak nie) a v súvislosti s tým podotknem, že cestičky, ktorými sa človek dostane k nejakej hudbe môžu byť tak nepredvídateľné,
že až... uvediem svoj príklad: ku klasike som sa dostal cez hard rock - Deep Purple- Jon Lord- Ritchie Blackmore a ku delta blues tiež cez hard rock - Led Zeppelin - Jimmy Page ("vykrádačky") - (bezprostredne to chicagské) Dixon, Wolf - (a následne samotné delta) Robert Johnson...

- "rocková oblasť" je pojem tak široký (blues/jazz/hard/art/space rock, psychedélia, canterbury, folk rock, southern rock....), že zďaleka to nie je "len" rocková oblasť a okrem toho počúvam hojne blues

- na záver len dodám, že pochopiť/nepochopiť možno text piesne, ale nie hudbu samotnú - tá môže osloviť/neosloviť, páčiť sa/nepáčiť sa (mi), zaujať/nezaujať...