IZZ - I Move (2002)

Tak tohle je jedna z desek, kterou za posledních čtrnáct dnů nejsem schopen vymazat z mp3 přehrávače. Rozhodně to není muzika na první dobrou, však jsem hned po počátečním seznámení očekával, že to bude ten klasický běh na dlouhou trať. Ale nakonec to není tak úplně pravda. I přes jeho těžkou progresivně technickou kostru je tu hodně bodů, kterých se dá vcelku rychle zachytit a které lze dostat do hlavy. I Move je laicky řečeno ultra-brutální prog-rock s písničkářským spodkem, který se tváří zarputile, ale přitom si rád pohrává s fusion a ctí velké a zdařilé melodie.

Už od začátku desky je divákovi jasně nastíněno, kudy se bude hudba kapely IZZ ubírat. Náročná, tempově i nástrojově neohraničená skupenství se deskou prodírají jen v těsné blízkosti lahodně vyšlechtěných vokálních partů. Kapele není cizí ani složka elektronikcká. Hned v úvodní Spinning Round ji dokáže ladně propojit s prog-rockem, díky čemuž vzniká moderně pojatá píseň s velkým citem na melodiku i zpěvné refrény. Podobný prvek se uplatňuje znovu ve skladbě číslo tři. Tam ji pro změnu doprovází ve značně zasněné poloze upřímný projev zpěváka Toma Galgana. Velkou chvílí této desky jsou balady. Jedna taková nese název I Already Know a je přesně tím typem skladby, která vás svými ladnými křivkami ihned polapí a pak si vás omotá jako pavouk svou v pavučině uvízlou kořist. Spojnici vedoucí až k deskám Red a Lark´s Tongue... matadorů podobného stylu King Crimson narýsuje osm minut trvající instrumentální eruptivní jízda Star Evil Gnoma Su. V ní se toto kombo dostatečně vyřádí a převede nám, jak by mohla hudba těchto praotců technicky náročné muziky zní v 21. století.

Další velká baladická chvíle se jmenuje Another Door. Vytříbená harmonie a velký cit pro melodie, toť jedny z předností této skladby i celých IZZ. Další z velkých chvil si vybere jedenáctá Knight and Nights – synonymumo prog-rocku prvotřídní kvality. Po zvláštní The Mists of Dalriada, která jakoby vypadla z nějakého irského pubu, přichází má velmi velmi oblíbená Oh, How it's great! Šlapající prog-pecka s potlačeným kytarovým riffem a chorusem, jehož citový náboj vás už se zpěvákovým "ohoooo" katapultuje přímo do středu melancholické dráhy. Jazzový důraz je nezřetelnější v další silně technicky pojaté písni Coming Like Light, ve které se posluchač musí trochu zapotit, aby stihl všechny ty tempové změny, obraty a vychytávky nějakým způsobem pobrat. Nemůžu si pomoci, ale tohle jsou King Crimson jako vyšití. Ne celou hrací délku, ale i tak dost, v energií nacucaných pasážích by si i Fripp jistě pomlaskl. Lepší finále než prostřednictvím patnácté! skladby Light from your Eyes si lze stěží představit. Jde opět o baladu s nadpozemsky se vznášející akustikou a zpěvem z kategorie nezapomenutelných. Citový náboj, který z písně doslova prosakuje, dokáže v té správné kooperaci chytře poskládaných not a promyšleně seskládaného textu úplné zázraky.

Na desce I Move je zachycena budoucnost progresivní muziky. Tento třiasedmdesátiminutový kolos předběhl valnou většinu svých konkurentů o míle napřed. Jasně dokázal, kam až se v muzice dá zajít a že mantinely jsou nekonečné. Genialita a vlastní píle přinesly ovoce. Jedna z desek, kterou by si neměl žádný správný progař nechat uniknout. Pro fanoušky Echolyn či Discipline jsou IZZ výbornou alternativou.
reagovat

Brano @ 03.04.2019 14:49:39
IZZ je špicová kapela!Tie dve baby(Anmarie Byrnes,Laura Meade)spievajú úžasne.Kľudne môžu ísť na konkurz k Lucassenovi do Ayreonu :-).Práve včera som si dal posluchový maratón s IZZ(Darkened room,Crush Of night,Everlasting...)a lietal som vo vesmíre ako pomätený meteorit.Všetko čo od progu očakávate,nájdete práve tu!IZZ forever!!!...a horyna,len tak ďalej!

Mayak @ 03.04.2019 16:10:58
... napísal si tu všetko podstatné, Marku, "I Move" je jeden z najzásadnejších drahokamov v histórii amerického, ale aj svetového (neo)progu ... tradične palec hore ...

horyna @ 04.04.2019 06:04:10
Braňo, Miro - díky za komentáře. IZZ jsou progresivní masakr prvního stupně, technicky precizní muzika s duší i srdcem.

Tomáš Rojt @ 07.04.2019 07:44:36
Jak to, že mi doposud unikala tak významná kapela na poli progresivního rocku ? Tady musím veřejně ocenit to, co jsem si doposud sám sobě vždy říkal , když jsem objevil něco, co mi bylo doposud utajeno a já se těšil z nových kapel a hudebních dílek. A sice, že díky Progboardu a vám všem přispěvatelům jsem neustále v obraze a ve "střehu", pln očekávání a natěšení, co přinese zítřek, až si opět kliknu na svoji oblíbenou záložku >> odkaz . A teď už běžím objevovat další alba IZZ a pátrat po dalších souvislostech.

PaloM @ 07.04.2019 08:54:55
Tomáš, to je skvelé. Som na tom podobne, aj keď to tak intenzívne neprežívam ako v minulosti. A tiež hudbu IZZ nepoznám, ale chystám sa na ich diskografiu.

PaloM @ 07.04.2019 16:13:21
Marku, Miro, Braňo - ďakujem za komentáre, odporúčania. Skvelá hudba, vzal som si na paškál ich diskografiu.

Tomáš Rojt @ 07.04.2019 17:50:47
Ještě jen taková technická poznámka. Nedaří se mi dostat na domovské stránky IZZ. Je chyba u mně, nebo máte stejný problém kluci( hoši, chalani) ?

Mayak @ 07.04.2019 18:55:45
Domovská stránka IZZ je aktuálne v rekonštrukcii, v tejto dobe kontakt iba cez FB ...

>> odkaz

oř @ 09.04.2019 09:25:53
Ta vaše nahorázná chvála na IZZ už nešla ignorovat. Podlehl jsem celkem rychle, poslouchám to poprvé, jsem u páté skladby a nenacházím slova. Fant nevím. Použiju horynův komentář ze závěru jeho recenze, čímž mu vzdávám hold a poděkování za objev neskutečné progresivní bomby. Na desce I Move je zachycena budoucnost progresivní muziky. Tento třiasedmdesátiminutový kolos předběhl valnou většinu svých konkurentů o míle napřed.
Amen!

Formácia IZZ je zástupcom kvalitného amerického prog-rocku spolu s kapelami ako Discipline, Deluge Grander, Frogg Cafe, Echolyn, Singularity, Spock’s Beard a ďalšími. V tvorbe IZZ ja často počuť inšpiráciu legendárnou skupinou The Beatles hlavne v melódiách, ktoré sa zároveň podobajú na tie z dielne Spock’s Beard. Náročnejšie inštrumentálne plochy zase pripomenú King Crimson, ale nájde sa priestor aj pre jazz. V rámci experimentovania so zvukom sú tu neprehliadnuteľné aj alternatívne momenty spojené s pekne naaranžovanou elektronikou. Skladby majú premyslený kompozičný charakter, ale ich hudba znie prístupne aj keď sa komerčne určite netvári.

Pracujú detailne s aranžmánmi a multi-vokálne harmónie sú spracované kreatívne s melodickým dozvukom. Nejednému napadne pri počúvaní týchto melódií meno Neal Morse. Tom Galgano vedie kapelu správnym smerom, pričom je aj zdatný spevák a inštrumentalista. To isté platí aj pre ostatných členov, ktorí sú veľmi talentovaní. Gitarista Paul Bremner zaujme nejedným sólom alebo komplikovanejšou rytmickou figúrou. Celkovo je táto nahrávka dosť odvážna na pomery tradičného prog-rocku, ale je o to zaujímavejšia a kvalitatívne patrí medzi najlepšie diela IZZ.

Tento pomerne rozsiahly album začína elektronickou skladbou Spinning Round so samplovaným rytmickým podkladom a rezavou gitarou. Napriek tomu song nestráca prog-rockový charakter a spev to tiež jasne dokazuje. Druhá I Move už znie klasicky tradične s beatlesovskou melódiou a crimsonovskými postupmi. Veľmi pekne je spracovaná inštrumentálna časť aj gitarovým sólom. Elektronika si nájde priestor aj vo Weak Little Lad, ale opäť sa tu vyskytuje úžasná vokálna linka. Hudba aj s reálnymi nástrojmi je pekne doladená. Baladická I Already Know krásne navodzuje atmosférické nálady spolu s lyrickou melódiou. Paul Bremner ukáže v tomto songu svoj oslnivý gitarový talent. Pre mňa je vrcholom dosky famózna I Wanna Win, ktorá spojila dokonale silnú melódiu a crimsonovské cítenie. Dôležité je poukázať na aranžérsky talent v tejto skladbe a druhá polovica je úžasne katarzná aj s oduševneným gitarovým sólom. Akustickú predohru All The New nahradí energická Star Evil Gnoma Su. Jasne počuteľné frippovské gitary sú sprevádzané aj rytmickými fusion vychytávkami. Symfonické klávesy prispejú svojim dramatickým feelingom a celá kompozícia je poňatá inštrumentálne. Trochu kľudnejšej atmosféry prinesie Another Door s harmonickými plochami a krásnymi hudobnými myšlienkami.

V krátkej Something True je počuť okrem Galganovho spevu aj éterický ženský hlas s akustickou gitarou. Ďalšia melodická pecka Believe je jednoducho dielo špičkového hudobného talentu. Vokálne harmónie sa neskutočne krásne rozliehajú popri jemnom rytmickom sprievode. Song znie tak trochu nostalgicky a ctí tradíciu melodických čarodejníkov The Beatles. Trochu ostrejšie už znie yessovská Knight And Nights so silnejším symfonickým príklonom a už tradične vyšperkovanou inštrumentáciou. Írskym folklórom inšpirovaná inštrumentálka The Mists Of Dalriada je trochu netypickým kúskom na tomto albume, ale vôbec nenarúša jeho ucelený koncept. Klávesovými motívmi nasiakla Oh, How It's Great! má celkom optimistickú vokálnu linku. Najdlhšia kompozícia Coming Like Light je spočiatku trochu jazzovo ladená. Melódia sa tomuto tiež prispôsobuje a postupne sa vrstvia ďalšie hudobné motívy. Crimsonovský odpich posunie skladbu do inej dimenzie aj s drsnejším elektronickým podkladom. Následné melodicko-symfonické linky dôjdu k svojmu vrcholu vďaka gitarovému sólu. Koniec dosky je zastúpený skladbou Light From Your Eyes. Absolútne úžasná nebeská melódia je podoprená krásnym gitarovým sólom.

Kapele IZZ sa podarilo skĺbiť určité žánrové spektrum do jednoliateho celku, čo je podľa mňa obdivuhodné. To ako sa vysporiadali s melodikou a náročnými aranžmánmi nie je bežná záležitosť. Nesnažia sa pozerať len na minulosť, ale dívajú sa vpred a takto to presne aj pôsobí. Názov dosky I Move celkom jasne hovorí o čo ide týmto muzikantom. Superlatívy sú na toto dielo zbytočné, je to proste nádhera a treba si to vychutnať do sýtosti. Nákazlivá a veľmi osobitá hudba, ktorá si obmotá človeka okolo prsta.
reagovat

Mayak @ 28.04.2013 16:46:12
...úmyselne som na "I Move" nepísal v minulosti recenziu ...lebo patrí do mojich TOP 20 všetkých čias a doteraz tam ostáva. Asi by to nebolo celkom objektívne a podobne len o superlatívoch a chválach. Je to fenomenálny album. Súčasť platinového (nie zlatého) fondu progresívneho rocku všetkých čias ...

Jardo @ 28.07.2016 22:09:31
Od tohto albumu aj kapely som čakal dosť, no napokon sa dostavilo sklamanie.

alienshore @ 29.07.2016 05:37:54
ak niekto počúva len jeden a ten istý žáner, tak bude všade počuť len sklamanie ...

Brano @ 29.07.2016 06:18:00
Mne sa skupina IZZ páči a platne ako My River Flows,alebo The Darkened Room podľa mňa nemajú chybu.Nedávno som do miestnej progparády odporučil skladbu 23 Minutes of Tragedy a bolo z toho prvé miesto!V skupine IZZ sa stretli tí správni ľudia a má to takú zdravú muzikantskú chémiu.

Jardo @ 09.08.2016 08:09:47
Ide o to, že za posledné roky som chcel čo najviac spoznať niektorých interpretov a ich nahrávky z oblastí, ako neoprog, progmetal alebo avant-prog a vytipoval som si množstvo kapiel, albumov, ktoré som chcel napočúvať (samozrejme, že "svojej" hudby som sa popritom nevzdal a počúval ju medzitým). A áno aj napriek tomu, že neoprog nebol nikdy mojím "pokrmom" som tam mal vytipované niektoré kapely, od ktorých som očakával viac, no napokon ma neoslovili (okrem IZZ, napr. Spock´ s Beard, Porcupine Tree, S. Wilson, Anekdoten, Transatlantic, Tangent). Na druhej strane zasa musím vychváliť Anglagard - aj vďaka tvojim recenziám(prvé dva albumy a posledný živák).

K progmetalu mám zasa pomerne vlažný vzťah a avant-prog dopadol takmer rovnako (hoci som čakal niečo od Thinking Plague alebo Univers Zero, ale dostal som nulu).

Čiže tvrdenie "ak niekto počúva len jeden a ten istý žáner, tak bude všade počuť len sklamanie ... " je neaplikovateľné v praxi. Veď potom by ma nezaujal napr. ani prvý a tretí album Marillion (ostatné už nie), ktoré poznám už dosť dlho alebo spomínané diela od Anglagard. Navyše, "jeden a ten istý žáner" neznamená jednu a tú istú hudbu. Napr. hard rock - aké rodziely sú napr. medzi Deep Purple a Black Sabbath a tak by sme mohli pokračovať. A to platí aj u diel jedného interpreta (In rock, Fireball, Machine Head alebo prvé štyri "Zeppelíny" - každý album je iný).



Skôr netreba očakávať, že nami ospevované dielo budú adorovať aj ostatní /reč o zlatých teľatách tu už bola.../

Čiže, radšej (ako kvantum všetkého možného) budem počúvať svojich 7-8 /sub/žánrov, no podstatné je to, že tá hudba ma oslovuje, že mi niečo dáva (čo iná nie...), preto ju počúvam.

alienshore @ 09.08.2016 15:51:08
Jardo, pekný pokus :-), počúvať neo-prog a hard-rock a potom si pustiť Univers Zero nepovažujem za veľmi rozumný prechod, samozrejme čo iné by malo prísť ako sklamanie ..., ide o to, že ak človek chce rozumieť tak porozumie, ak nechce tak neporozumie, aplikovať sa to dá do takmer každej oblasti, prax navyše vyzerá tak že človek sa učí celý život, platí to aj v hudbe ...

pochopiť abstraktné myslenie alebo niečo náročné znamená počúvať a zaujímať sa o to, jeden zo žánrov ktorý otvára tieto dvere je jazz, preto sa naskytá otázka, čo jazzové počúvaš??? a keď píšem jazz, tak aj myslím jazz, nie Mahavishnu a Return (pretože to je fusion) ...

jazz nie je otázka jedného týždňa, ani jedného mesiaca, je to otázka niekoľkých rokov (vlastná prax), čiže subžánre ako post-bop, modern creative, jazz funk, latino jazz, vydavateľstvo ECM atď. plus ešte k tomu vážna hudba ...

v závislosti od toho ako si myšlienky formuloval pochybujem že sa o dané žánre zaujímaš do hĺbky, pretože sa stále pohybuješ len v rockovej oblasti ...

merhaut @ 09.08.2016 22:14:11
Po stoprvní: hudba je o líbí nelíbí, ne o rozumí nerozumí.

alienshore @ 10.08.2016 04:08:46
fajn poučka :-) ...

Jardo @ 13.08.2016 10:29:58
- to nebol pokus, ale môj názor

- nikdy a nikde som netvrdil, že chcem dané žánre preskúmať do hĺbky, do detailov. O tom mi vôbec nešlo. Chcel som len spoznať inú muziku, na ktorú som čítal pozitívne ohlasy (nikdy si snáď nezatúžil spoznať niečo iné v oblasti hudby?)

- tiež nevidím nič nerozumné v tom, ak si za sebou pustím úplne odlišnú
hudbu: nemám problém si pustiť interpretov ako Blind Willie Johnson, Lightin´ Hopkins alebo Son House a za nimi napr. Marsupilami, Collegium Musicum alebo Somewhere in time od Iron Maiden. Rovnako tak Elmore James, Howlin´ Wolf, Charlie Musselwhite mi môžu predchádzať počúvaniu VDGG, Fermaty a niečomu z prvých troch dosiek Helloween (napríklad)

- tebe jazz vo vnímaní tejto hudby určite pomohol, no aj to je subjektívne, pretože poznám jazzových fajnšmekrov, ktorí avantgardu alebo dokonca aj fusion odmietajú

- nikdy som si nehovoril, že sa stanem fanúšikom danej hudby (napr. Univers Zero) - proste ma to neoslovilo a podobne som si nikdy nehovoril, že sa stanem fanúšikom Deep Purle, Ten Years After, The Allman Brothers Band, Alberta Kinga alebo Janis Joplin ich hudba ma jednoducho oslovila!

- jazz veľmi nepočúvam, skôr fusion alebo jazz rock (vždy som dával
prednosť blues), ale jeden album od bratov Montgomeryovcov mám, tiež pár od samotného Wesa a niečo od Jimmyho Smitha

- klasika: tak, ako som klasikou opovrhoval na základnej škole, na strednej a vysokej som ju počúval dosť (posledné roky až tak nie) a v súvislosti s tým podotknem, že cestičky, ktorými sa človek dostane k nejakej hudbe môžu byť tak nepredvídateľné,
že až... uvediem svoj príklad: ku klasike som sa dostal cez hard rock - Deep Purple- Jon Lord- Ritchie Blackmore a ku delta blues tiež cez hard rock - Led Zeppelin - Jimmy Page ("vykrádačky") - (bezprostredne to chicagské) Dixon, Wolf - (a následne samotné delta) Robert Johnson...

- "rocková oblasť" je pojem tak široký (blues/jazz/hard/art/space rock, psychedélia, canterbury, folk rock, southern rock....), že zďaleka to nie je "len" rocková oblasť a okrem toho počúvam hojne blues

- na záver len dodám, že pochopiť/nepochopiť možno text piesne, ale nie hudbu samotnú - tá môže osloviť/neosloviť, páčiť sa/nepáčiť sa (mi), zaujať/nezaujať...

alienshore @ 13.08.2016 11:34:30
v tvojej reakcii je hard rock od vrchu až po spodok, preto debata o širokospektrálnej hudbe nemá vobec žiadny zmysel, mám rád ľudí ktorí predkladajú vlastný názor a nepapagájujú poučky či pomerne divné filozofie od iných, toť vsio k tvojmu elaborátu ...

Jardo @ 15.08.2016 15:39:05
- kým ja som sa vyjadril k jednotlivým položkám tvojej reakcie, ty si to všetko zmietol svojim posledným príspevkom... práve toto je ten bod, ktorý možno označiť za ukončenie debaty (nie nejaký hard rock - ten som uviedol IBA, AKO príklad, resp. názornú ukážku toho, že vnímanie hudby je tak subjektívne, že niekoho /napr. mňa/ môže tento /sub/žáner priviesť k tak odlišným žánrom, ako /pôvodné delta/ blues alebo klasika a preto /že vnímanie hudby je výsostne subjektívne/ sa nemožno spoľahnúť na nejaké "osvedčené cestičky", ako sa priblížiť tej či onej hudbe a /v týchto súvislostiach/ už vôbec nemožno aplikovať nejaké postupy, ktoré nemusia u niekoho automaticky fungovať len preto, že u iného to tak bolo...

- všetko, čo som písal je môj názor (a koho iného asi?) a navyše ma ani nepoznáš, preto tvoje záverečné rečičky o papagájovaní sú tak dôveryhodné, ako vyhlásenia eurokratov z Brusela o tom, ako nám všetkým chcú dobre (napr. v súvislosti s utečeneckou otázkou)...

alienshore @ 15.08.2016 20:22:57
Jardo mlátiš len prázdnu slamu, tak ako aj poniektorí miestni diskutéri ktorí nevedia odpovedať na jednoduché otázky ..., ak chcem rozumieť hard-rocku tak sa o neho zaujímam a počúvam ho, ak chcem rozumieť jazz-rocku tak sa tiež o neho zaujímam a počúvam, ten istý princíp platí v každom štýle ..., nedá sa aplikovať hard-rocková teológia na jazz, pop alebo iný štýl, takto to bohužiaľ nefunguje, ak nie je záujem tak potom niet čo riešiť, výpovedná hodnota tvojich tvrdení je ale potom mizivá keďže sa v danej téme vôbec neorientuješ a sypeš sem históriu hard-rocku, vlastne všade do každej diskusie ...

mimochodom posledný odstavec je o čom??? ty si tiež ďalší xenofób na tejto stránke??? ak niekto neberie ľudí ako seberovných tak sa potom vôbec nedivím tomu, že aj k hudbe pristupuje takýmto štýlom ...

Jardo @ 16.08.2016 20:44:18
No nič... jeden mláti prázdnu slamu, kým ten druhý má pravdu. Aj takto však môže vyzerať diskusia na progboarde...