Fire On Dawson / Seven Billion and a Nameless Somebody

Pred pár týždňami som sa náhodou dostal ku (pre mňa) úplne neznámej nemeckej skupine Fire on Dawson a jej dvom albumom. To je v podstate celá diskografia, lebo prvé vydané EP je nezohnateľné, nepočuteľné. Aspoň po márnom hľadaní som nadobudol taký dojem. Keďže som druhý album počul ako prvý v poradí, tak tu je niekoľko dojmov z neho.

História skupiny a okolnosti vzniku albumu mi neboli známe, no práve ich hudba ma tak zaujala, že to vyústilo do profilu pre Progboard. Bol som prekvapený, že spevák Ankur Batra je Ind, navyše výhradný textár. To sľubovalo miešanie kultúrnych vplyvov, čo som v posledných rokoch v hudbe vyhľadával a cenil si ako obohacujúci prvok.

Po výmenách gitaristov a bubeníkov táto zostava (ktorá nahrala aj debutový album) predvádza zvláštny rock, ktorý sa nedá uchopiť na prvý raz. A to je dobré znamenie.
Z technického zreteľa možno pokladať za charakteristickú zvukovo veľmi príjemnú produkciu nahrávok, ktorá ani vo vypätých častiach netrhá uši. Skladby majú nepravideľnú štruktúru, časté zmeny tempa bicích s perfektne pulzujúcou basgitarou a nad tým sólo gitara so spevákom vytvárajú celú škálu ľudských emócií. Áno, emócie a nálady, to ma najviac chytá. Pri povrchnom počúvaní som mal dojem, že hudba plynie bez ohromujúcich sólových výkonov. Každý muzikant podriaďuje celku obdivuhodné nasadenie. Pri ďalšom posluchu
ma zaujala inštrumentálna zdatnosť a precítený spev, v nasledovnom som začal rozoznávať skrytý pôvab nenápadných melódií, potom úplný ponor speváka do svojej úlohy odovzdať poslucháčovi maximum. Jeho slová podfarbuje, dopĺňa, zvýrazňuje a dopovedá neuveriteľne emocionálna hra gitaristu, akú snáď počuť iba u takých kalibrov ako je David Gilmour či Steven Wilson.

Zvláštnu atmosféru jednotlivých skladieb by mali ozrejmiť texty, no z nich sa mi doteraz nepodarilo rozlúštiť tajomné obrazy tohoto sveta. Očakávané etnické nápevy som zatiaľ neodhalil, čo vôbec neznižuje výnimočnosť týchto skladieb.

Album je kompaktný celok, nemá slabé miesta a ťažko vybrať z neho niečo naj.

Kapela urobila oproti debutu výrazný posun od všade počuteľného grunge ku progresívnemu rocku. Hudba plynie naoko ľahko, no skrýva mnoho nádherných vrstiev, ktoré sa pozornému poslucháčovi odhalia až po viacerých posluchoch.

Po dlhšom váhaní dávam im 5 hviezd a vrelo odporúčam počúvať.

» ostatní recenze alba Fire On Dawson - Seven Billion and a Nameless Somebody
» popis a diskografie skupiny Fire On Dawson

---

Lebowski / Cinematic

Poľská skupina Lebowski - koľkým z nás to niečo vraví ? Nanajvýš tak evokuje potrhlú komédiu Big Lebowski v réžii bratov Coenov s výborným Jeffom Bridgesom v hlavnej úlohe. A pritom album Cinematic je už rok a pol na trhu (10.10.2010). Podľa slov v booklete je venovaný piatim výrazným postavám poľskej kinematografie. Samotná skupina prezentuje album ako soundtrack k nejestvujúcemu filmu. Použité „slová“ v Cinematic sú originálne citácie z poľských a iných filmov. To sú fakty, známe oficiálne informácie.

A ja ... sedím, počúvam a pokúšam sa slovami vyjadriť pocity, po dohraní CD púšťam ho odznova. Robím tak už niekoľko dní. Je to veľmi zvláštne - to čo sa zdalo včera jasné, dnes je inak. Akoby pri viacerých posluchoch hudba menila svoj charakter. V čom je podstata „rafinovanosti“ fiktívneho scenára ?
V booklete je ku každej skladbe stručný komentár od samotných tvorcov... Nie, pokúsim sa o vlastné slová. S rizikom, že ide o momentálny vnem, ktorý zajtra bude opäť iný...

V úvode Trip To Doha (hlavné mesto Kataru, v Perzskom zálive) prvé klávesové tóny v orientálnom nápeve bez prípravy navodzujú melanchóliu s farbou saxofónu, ktorá sa v zápätí mení na minisuitu s premenlivou náladou. Zaznie romantický klavír, dramatická hardrocková časť, vrcholiaca ráznym, pritvrdeným sólom gitary.

Druhá skladba 137 sec. (trvá však cez 7 minút) v pomalšom tempe zaujme orientálnym strunovým nástrojom a najmä ženským vokálom, evokujúcim spomienku na legendárnu Lisu Gerrard. Po krátkom inštrumentálnom intermezze sa navracia sólo vokál v nádhernej melódii, ktorú preberajú klávesy v rôznych farbách. Nasleduje repríza spievaného motívu.

Flažoletovými tónmi začína Cinematic, pokračuje klávesmi a jednoduchou melódiou. Opakovanie motívu je sprevádzané typickým „lebowským“ aranžovaním jemnej klávesovej plochy v pomalom tempe, v kontraste so súbežným sólom metalovej gitary. To prechádza do nádherného syntetizátorového sóla, navodzujúceho zvuk saxofónu. Prichádza dramatický prechod, ktorý podfarbuje citáciu z filmového dialógu. Hlavný motív preberá klavír za sprievodu elektrickej gitary, po utíchnutí sa dostáva k slovu gitarové sólo, opakovanie dialógu z filmu. V záverečnej časti graduje majestátna gitara a opäť niekoľko dramatických zvratov, keď si dominantnú melódiu odovzdávajú rôzne nástroje. Skladba Cinematic sa radí medzi vrcholy albumu.

V úvode Old British Spy Movie na podklade jemne pulzujúcej rytmiky zaznie klavírne sólo, ďalej rozvíjané husľami hosťujúcej Katarzyny Dziubak, za ktorým nasleduje gitarový predel. Počuť tu náznaky syntetizátorovej rytmiky á la Tangerine Dream.

Iceland. Gitarové vyhrávky, podfarbené tiahlymi klávesovými tónmi, na spodku kĺzajúca rytmika. Pokojnú atmosféru dramatizuje citovaný mužský hlas z filmu. K záveru ešte zaznie excelentne zaznamenané klavírne sólo s minimalistickou rytmikou.

Dramatické, osudové „šľahy“ do kláves uvádzajú citát filmu vo francúzštine, začína Encore. Dialógu muža a ženy predchádza „syntetizátorová“ harmonika á la francúzsky šansón. Melódiu preberá a rozvíja rocková gitara. Trefne včlenené krátke úryvky dialógu, za súčasného plynutia nádherne gradovaného sóla metalovej gitary. Záverečná melódia pripomína jeden určitý film, len si spomenúť, ktorý. Encore je ďalším vrcholom cinematického pásu.

Jemná zvonkohra, imitujúca staré hracie strojky, elektrické piáno a Aperitif For Breakfast (O.M.R.J) smeruje skladbu do viacerých rovín. Strojová rytmika v metalovom zrýchlení sprevádza ďalšie jemné dialógy kláves a vzdušnej gitary. Fiktívny dej pokračuje v ďalších a ďalších vrstvách, vytváraných striedaním sólujúcich nástrojov, aby v závere prešli do oslnivej hry gitary.

Úvod Spiritual Machine a zvláštny pulzujúci tón mierne evokujú pinkfloydovskú One of these days (Meddle). No bol to len náznak, inštrumentácia a melódia skladby sa pohli na iné pole. Kam, zostáva záhadou. Premenlivosť nálad v tejto skladbe je vari najvýraznejšia, a preto jej uchopenie trvá dlho. Proste tajomstvo tvorivej dielne dáva autorom istotu, že poslucháč sa bude znova a znova vracať. Cítim silu, ktorú nedokážem identifikovať.

Pri počúvaní skladby The Storyteller (Svensson) sa mi vkráda pocit, že hudba je podriadená prebiehajúcemu monológu, citovaného z filmu. Ako každá predošlá skladba, po čase sa rozvíja do minisuity, kde iba v náznakoch sú evokované úryvky z hudby art rockových skupín 70. rokov. Časté striedanie nálad v perfektnej harmónii dotvárajú originalitu skladby.

Posledná skladba, Human Error, je v najrýchlešom tempe na albume a tvorí posledný kompozičný vrchol albumu. Zvuk premietacieho stroja a vytočeného konca filmovej cievky v závere skladby symbolicky zakončujú album.

Určite stojí za zmienku vydarená grafika obalu (Wiktor Franko)). V šedivých odtieňoch dažďového odkvapu a mokrej ulice pláva malá červená papierová lodička.

Momentky, okamžiky vnemov a emócií, umocnené náladou šťastného konca, evokácie z kvalitných filmov, kamera a réžia vlastného scenára v mojej hlave.

Rovnako ako film, tak aj tento zvláštny album možno vnímať s hlbokým zaujatím alebo povrchne. Výsledné pocity budú rovnaké: úžasný čarovný a hlboký zážitok alebo prešumenie pomimo, bez väčšej pozornosti. Tak, ako ma dlho nebude nudiť film, ktorý ma už raz pohltil, tak sa mi v hlave veľmi ťažko dokrútia a zastavia cievky s fiktívnym filmom Cinematic.

K tomu všetkému pridám poznanie, že Lebowski sa spoľahli hlavne sami na seba: zložili, nahrali, zmixovali, vydali Cinematic. Zamierili riadne vysoko a dávam im 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Lebowski - Cinematic
» popis a diskografie skupiny Lebowski

---

Shepherd, Kenny Wayne / How I go

Počúvam to CD niekoľký raz a žasnem. Veď každý predošlý album mal vysokú úroveň, ale musel som ich pustiť aspoň 2 - 3 razy, aby ma chytili naplno. Tieto nahrávky sú ideálne. Invencia pri skladaní, inštrumentálna zručnosť. Cítiť radosť z hrania ako z máloktorých súčasníkov. Počas týždňa som súčasne počúval Jimi Hendrixa, jeho kompilácie Blues a Winterland (Highlights) a porovnával. A teraz mi prišli na um prvé koncerty Carlosa Santanu z doby prvých troch albumov.
Pozitívny tok energie, vyliaty na mňa od týchto troch chlapíkov, má veľmi podobný až rovnaký účinok.
Tu nemá zmysel rozoberať 17 nahrávok jednotlivo. Nemôžem sa odtrhnúť od vnímania spevu Noaha Hunta, Kennyho sólových a sprievodných partov, soundu perfektne šlapajúcej rytmiky, s podmazom kláves, so spevom striedmo včlenených zboristiek.
Až sa obávam, či vôbec tento album Shepherd niekedy prekoná. Pritom je tak mladý...

» ostatní recenze alba Shepherd, Kenny Wayne - How I go
» popis a diskografie skupiny Shepherd, Kenny Wayne

---

Katapult / Katapult

V roku vydania to bolo malé osvieženie na maličkom socialistickom kultúrnom piesočku. Ponorený do hard- a art-rockového oparu cítil som, že žiadne veľké umenie sa nekoná. Mne študentovi VŠ, obklopenému úplne inou muzikou, platňa priniesla jednoduché rockové pesničky, texty sa dali ľahko naučiť. A vôbec neboli hlúpe, na rozdiel od drvivej väčšiny mainstreamu. Môjmu bratovi sa veľmi páčili obidve prvé LP, zastihli ho pred a počas vojenskej služby a snáď mu dodávali energiu na prežitie pakárne. Pamätám ako sme sa o tieto dve LP zo spoločnej diskotéky, ktorú sme skladali ešte u rodičov, s bratom dohadovali, kto si ich vezme do "svojho manželstva" ako výslužku. A prenechal som mu ich, viac pre neho znamenali.
Ja by som Katapult zhodnotil asi tak, že zohrali v mojom živote podobnú úlohu ako Sweet, tak to odhadujem na 3 poctivé hviezdy.

» ostatní recenze alba Katapult - Katapult
» popis a diskografie skupiny Katapult

---

Uriah Heep / Different World

Tešil som sa a čakal, že nová zostava predstaví lepší materiál, než na svojom debute.
Nuž, čo nám ponúkli: chladná sprcha v podobe Blood On Stone, totálne bezradného úvodu, urputne prúdi ďalej vo Which Way Will The Wind Blow a má nehoráznu výdrž treťou zbytočnosťou, All God's Children. Springsteenovský rozjazd All For One skĺzne do šedivého refrénu o ničom. Ani skladba s titulom albumu nepriniesla zmenu. Trapnosť nasleduje za trapnosťou, až som dorazil k záverečnej Cross That Line. Neuveriteľné, aký vystižný názov ! Akoby výzva fanúšikov, túžobne čakajúcich, kedy bývalá legenda konečne prekročí hranicu totálnej tvorivej krízy a konečne ukáže, že nie je na odpis.

No darmo. Keby sínusovka už dávno nejestvovala, mohli by ju skonštruovať podľa výkonov tejto skupiny. Tentoraz ďalšie záporné maximum, amplitúda veľkosti Equatoru.
Dva body z úcty a so silným podozrením, že album nie je ani pre zberateľov, ani pre fanúšikov.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Different World
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Raging Silence

S príchodom nového speváka Bernie Shawa a klávesistu Phila Lanzona sa zmiernili následky predošlej devastácie soundu a kreditu legendy. Kto by vtedy čakal, že to bude zostava Uriah Heep s najdlhším životom ?
Aby bolo jasné hneď na začiatku, nového speváka som si veľmi obľúbil a Davidovi Byronovi mi v tomto spolku najviac sedí.
Cover skupiny Argent (album All Together Now, 1972), Hold Your Head Up, je síce dobrým štartom, avšak neuškodil by väčší vlastný vklad. Skladba ja príliš podobná originálu. Záujem vzbudila – účel splnila. Blood red roses v štýle rocku pre dospelých so silnou melódiou, výborným nasadením speváka a perfektným gitarovým partom zvyšuje moju dôveru a očakávanie, čo bude ďalej. Voices On My TV sa z rozpačitého úvodu rozbehne do slušnej AOR, kde hlavným prínosom je výkon speváka. Rich Kid je najslabšia skladba, stredná inštrumentálna časť je neefektívnym chaosom a predohrou k opakovaniu prvej nezaujímavej polovice. Cry Freedom zaujme časťou spievanou rusky, avšak silnou ju robí melodika a opäť výborný spevák s hard rockovým nasadením. Bad Bad Man je postavená na jednoduchom riffe a fantastickej rytmike, Bernie frázuje jedna radosť. Škoda, že skladbu nezaradili na úvod, podľa mňa je na to ako stvorená a lepšie vystihuje, o čo ide. More Fool You začiatkom nešťastne pripomína Bon Jovi, bezradnosť kompozície neprekryje ani (už štandardne) skvelý výkon Bernie Shawa. When The War Is Over je druhá cover skladba s peknou melódiou a najbližšie ku komerčnému pop rocku. Moju pozornosť si udržala len a len vďaka stále lepšiemu spevákovi. Posledná cover verzia na albume, Lifeline je výrazne lepšia skladba než predošlá. Záverečná Rough Silence je varovaním, aby som príliš nejasal.
Na jednej strane výborná zohratosť skupiny, v popredí so skvelým novým spevákom. Spolu dokázali rozprúdiť silnú energiu smerom k poslucháčom. Na druhej strane, popri kvalitných skladbách v danom žánri, nehanbili sa vložiť na album vyslovene vatu a prepadáky. Odhadujem to na slabé 3 hviezdy, s tým, že dve by bolo naozaj nespravodlivé podhodnotenie.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Raging Silence
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Equator

Jedinou zmenou v zostave bol návrat basgitaristu Trevora Boldera. Zato zmeny v náplni práce skupiny boli katastrofálne. Prvá skladba Rokorama je poriadny šok. Celý čas som čakal, kedy na mňa Duran Duran vybafne „Wild Boys“ ! (hit z októbra 1984). Druhý diel Bum-tresk bum-tresk pokračuje s novým názvom, Bad Blood. Viem si predstaviť ako Goalby priblblo ukazuje zdvihnutými prstami do rytmu. Lost One Love jemnou melódiou na začiatku dala falošnú nádej, ktorú refrén spoľahlivo pochoval. Najlepšia skladba Angel je preto najlepšia, lebo je to verne opajcnutý štýl Bruce Springsteena a nechcem uveriť, že autorstvo patrí Uriah Heep. A už vôbec netúžim opisovať ďalšie skladateľské úpadky, zle maskované prívalmi syntetických kláves a vypätými vokálmi v pseudorockovej maske. Uff, záverečná Night Of The Wolf ako tak obstojí a je vykúpením. Tento očistec viac dobrovoľne nepodstúpim.

Okrem pomôcky k prežitiu mena Uriah Heep nevidím žiadny iný dôvod na existenciu Equatoru.
Cena útechy za vytrvalosť, 2 body (hviezdy tu nežiarili).

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Equator
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Head First

Album je nahratý rovnakou zostavou ako Abominog. Tak som bol zvedavý, či aj rovnako dobrý.
Na rozprúdenie krvi, The other side of midnight ako koncertná roztlieskávačka celkom ujde. Stay on top vzápätí kazí dojem zo sľubného úvodu. Náprava sa koná s Lonely nights, cover piesne Briana Adamsa, hoci menej (sladkosti) by bolo viac. Sweet talk, hmmm ...nájde sa tu ešte ďalšia kompozičná bezradnosť ? Príšerné. Love is blind je povýšená nad priemer chytľavým refrénom.
Kratučká Roll-overture, ktorá je úvodom k druhej polovici albumu, ma nabudila očakávať prog-suitu. Tá sa síce nekoná, ale ďalší obsah je viac než uspokojivý. Red Lights je rezká vypaľovačka s obdivuhodou prácou gitár. Rollin' the rock je prvým, excelentným vrcholom albumu. Straight through the heart je schopná melodická hitovka, ktorá však trpí nadmerným užívaním syntezátorov, čo mi po opakovaných posluchoch prestalo vadiť. Weekend warriors je druhým vrcholom a veľmi dôstojným záverom albumu. Z piatich bonusov by som vyzdvihol demo nahrávku, ištrumentálku Searching, ktorá má jedinú chybu: aby bola dokonalá, treba ju z takmer 5 minút uťať v 3. minúte. Tri live záznamy majú pre zlú technickú kvalitu dokumnetárny charakter.

Uriah Heep sa svojou tvorbou a interpretáciou nenápadne, čoraz viac a povážlivo blížia ku komercii v rockovej muzike 80. rokov. Pri sústredenom posluchu dokázali udržať môj záujem silnými melódiami, rytmickými zvratmi v kompozíciách, inštrumentálnou zručnosťou, výborným aranžovaním sólo spevu a zborov.
Som presvedčený, že Head First si 3 hviezdy zaslúži. Po prvom posluchu som to odhadoval na 1,5.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Head First
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Abominog

Po predošlom štúdiovom albume sa zdali nádeje pochované, ale skupina nahrala nový album v novej zostave a radikálne zmeny sa vyplatili. Okrem odchodu Kena. Zaujali ma (mne) neznámy spevák Peter Goalby a veľmi známy Bob Daisley.
Päť z desiatich skladieb na pôvodnej LP platni sú cover verzie a to je nezvyklé pre Uriah Heep.
Snáď to bolo správne rozhodnutie: radšej cudzie a dobré než vlastné a slabé.
Je to veľmi príjemné počúvanie melodického hard rocku. Zo zaradeného materiálu si neviem lepší úvod predstaviť ako Too Scared To Run. Energický prejav skupiny a speváka, názvuky štýlu zo zlatej éry, bravúrne a virtuózne. Chasing Shadows je na vysokej úrovni AOR - melódia, refrén, zbory. Nevadí mi, že znie ako iné špičkové kapely v tej dobe. Cover verzia On The Rebound je veľký hit, ktorý som poznal z mojej starej „noname“ výberovky. Mám rád túto skladbu. Hot Night In A Cold Town je nádherný queenovský song. Running All Night uzatvára prvú polovicu skladieb. Ďalšie dve cover skladby, That's The Way It Is a Prisoner, pokračujú v rovnakom štýle melodického rocku. Spevák je skvelý, podporovaný bohatými zbormi, husto aranžované klávesy, veľmi vkusne dopĺňané a striedané gitarou. Hot Persuason, kolektívne dielo všetkých vtedajších členov Uriah Heep, vyniká tvrdým gitarovým riffom. Škoda, že celú skladbu nepoňali pekne natvrdo, od polovice ju prearanžovali zbormi á la Queen. Ďalšia skladba v autorstve skupiny, Sell Your Soul, je riadny hard rockový nárez. Je to jedna z najlepších vecí z Abominog. Záverečná Think It Over autorov Sloman – Bolder je vylepšená verzia a teda cover predošlej zostavy skupiny. Veľmi dôstojný záver. Ďalšie skladby (bonusy) na remastrovaných CD správne dopĺňajú a vylepšujú základný tracklist.

Z úcty k najlepším albumom zlatej éry nedám viac ako štyri hviezdy, hoci môj dojem je aspoň na 4,5. Ak beriem do úvahy, že polovica skladieb je prevzatých (ale výborne zaranžovaných a zahratých), takto to bude spravodlivé.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Abominog
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Conquest

Hlavný problém Conquestu je spevák John Sloman. O to viac mi je ľúto, že album kompozične nie je prepadák, akoby sa na povrchné počutie zdalo. Úvodná No Return ma znechutila. Neodvratne pripomína karikatúru na Supertramp. Mizerný hlasový prejav speváka nevylepšia ani štandardne dobré zbory. Imagination – výborná skladba, totálne znehodnotená spevákom. Akoby využili služby Hviezdnej roty z práve prebiehajúcej Superstar. Feelings je najlepšia skladba s hitovými ambíciami. Treba poznamenať, že ju povyšuje najmä skvelý refrén so zbormi, ktoré zachraňujú, čo môžu. Fools má nádherný gitarový úvod a tým si ma získali. Zvykám, si, že Sloman kazí, čo sa dá, ale zbory a skvelé inštrumentálne medzihry eliminujú zlý dojem zo sólo vokalistu. Uvrieskaná Carry On je najslabším článkom reťazca. Won't Have To Wait Too Long a Out On The Street: bez výhrad ku kompozícii, spevák však nadobro pochoval druhú menovanú skladbu. Príšerné ! O záverečnej It Ain't Easy platí to isté: kvalita kompozície je znehodnotená mizerným spevákom. Na vydaní CD De Luxe je 5 bonusov, o ktorých platí to isté: skladby sú dobre komponované, ale spevácky výkon...

Po prvom vypočutí som mal v pláne zadupať pod čiernu zem a prideliť jednu hviezdičku. Ešte aj názov je provokačný, lebo trapne kontrastuje s obsahom. Conquest – dobyté územie, podrobenie. Ani náhodou si ma nepodrobil !

Sú tu však songy, kotré stoja za zapamätanie: Feelings a Fools.

Dve hviezdy so silným varovaním.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Conquest
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Fallen Angel

Album neuráža, neštve, neirituje. Nastal čas vytriezvenia. Žiadne návraty, žiadna nostalgia. Pragmatické prijatie reality - hrajú adult oriented rock (AOR). A počujem, že s nasadením, s energiou. To hlavné, čo ma zaujíma: neviem čo sa stalo, ale z albumu sála fantastická nálada, zábava a radosť. To je umocnené originalitou v danom žánri. Zabudnite na progres, sme tu pre vaše pobavenie. A to sa im darí ! Neuveritelné sa stalo realitou: Padlý anjel ma fakt baví ! Skladby, ktoré uzatvárajú obidve strany pôvodneho LP, sú najlepšie: Come Back To Me a Fallen Angel. Najslabšia skladba je Save It. De Luxe vydanie r.2004 obsahuje 8 bonusov, ktoré ešte vylepšujú skóre. Zbavený predsudkov o nutnej progresii, dávam 4 hviezdy.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Fallen Angel
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Innocent Victim

Album, vydaný ešte v tom istom roku ako Firefly, je poznačený ďalším poklesom kvality. Prvý šok je úvodná Keep On Ridin’. Melódia a zbory ako vystrihnuté z repertoáru Les Humphries Singers. Že Lawton bol súčasťou, že Mexico so mnou trieskalo spolu s pubertou, nezmiernili moje rozčarovanie. Flyin' High mi okrem perfektne šlapajúcej rytmiky neposkytuje nič pozitívne. Roller a Free 'N' Easy (recyklovaný gitarový úvod) ma míňajú sľúbenou 160 kilometrovou rýchlosťou rýchlika na (sľúbenej) modernizovanej trati Bratislava – Žilina. Illusion a Free Me tu pôsobia ako zjavenie vo Fatime a ja im borkovsky hľadám umiestnenie na iný, počúvateľný album.
Free Me je poznaný – nepoznaný hit ako hrom, lebo som roky netušil, že je dielom Uriah Heep.
Cheat 'N' Lie akoby vytiahli z odpadkového koša skupiny Boston, Dance ukrýva malilinké svetielko zašlého soundu, bohužiaľ zvíťazila tma. Toľko očakávaná náprava reputácie pomocou Choices sa nedostavila. Po sľubnom rozbehu zostali na polceste, s donekonečna opakovaným motívom.
Dve skvelé pesničky, dve hviezdy.

P.S. dlho som váhal, či sa nevyjadriť jednou vetou v reakcii pod niečiou recenziou. Či ma skalní fanúšikovia neprefackujú ? A bolo by to zbabelé, tak je to tu, ako to počujem a cítim. Príde aj horšie.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Innocent Victim
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Firefly

Tak tento výtvor je pre mňa dosť ťažké hodnotiť. Zabudnem na Byronovu éru. Akceptujem nového speváka s úplne iným prístupom. Beriem za realitu dňa všadeprítomné syntezátory.
Basista Trevor Bolder zapadol do tímu bez problémov a Box – Hensley – Kerslake je jasná záležitosť. Doteraz som na predošlých albumoch neskúmal, kto čo zložil, no tu okrem jednej skladby všetko Ken Hensley.

01 The Hanging Tree. Veľmi slušné dielko na začiatok.
02 Been Away Too Long. Nádherne vystavaná skladba, Lawton v najlepšom svetle, výborné sólo. A tá rytmika, tá rytmika ! Bolder-Kerslake, to je povznášajúca hra majstrov. Môj favorit albumu.
03 Who Needs Me. Rock n roll najbližie speváckemu naturelu už absentujúceho Davida (bohužial, absentoval lebo neabstinoval). Tak to má šmrnc, to je skvelá nádielka. Ak som pochválil rytmiku v minulej skladbe, tu je dojem dvojnásobne lepší.
04 Wise Man. Správne načasovaná pomalá skladba ma presvedčila, že voľba Lawtona ako frontmana bola celkom správna. Výborný výkon.
05 Do You Know. Nezaujala, všedná po každej stránke.
06 Rollin' On. Najdlhšia a najslabšia skladba, v ktorej sa okrem stokrát opakovaného názvu ešte dozvieme, že “forever“ a „together“. V strednej časti umiestnili jednu z najbezradnejších inštrumentálnych medzihier v svojej kariére.
07 Sympathy. Veľmi dobrý rozbeh, ale kde tento motív už použili ? Oh, skleróza.
08 Firefly. Prvá časť mi pripomína nechutne sladký sedemdesiatkový pop. Refrén so sbormi je výborný. V druhej polovici oživenie, vystriedané opäť čudným popíkom. No, neviem.

A história sa znovu opakuje. Prvá polovica je dobrá, na 3,0 až 3,5. Druhá polovica výrazne slabšia. Dojem ešte viac kazí záverečná Firefly, čo je dosť netradičné pre Uriah Heep. Váhal som medzi 2 a 3 hviezdami. Lenže potom som ešte počúval ďalších pár albumov, ktoré nasledovali.
Firefly hodnotím na 3 hviezdy - s varovaním.

Aby bolo jasné: spevák a všetci okolo podávajú špičkové výkony, to treba pochváliť. Hodnotu výsledného dojmu znižuje významnejšia zložka: schopnosť, či neschopnosť zložiť dostatočné množsto kvalitných skladieb, aby zaplnili album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Firefly
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Return To Fantasy

01 Return To Fantasy. Tajomný klávesový úvod, tak typický pre Uriah Heep, je prísľubom niečoho originálneho. Mimo reči, jasná inšpirácia skladbou sa prejavila na albumoch Omegy. Zaujímavá gradácia - v prvej polovici David akoby spieval nezaujato, vyprávačským spôsobom, ale to je zdanie. Je to príprava do nádhernej klávesovej medzihry s novou melódiou. Spievaný refrén prináša ďalšiu novú melódiu, po ktorej sa striedajú opakované pasáže. To všetko za neustálej gradácie napätia. Nie som muzikológ, neviem to odborne vyjadriť. Mám pocit, že táto kompozícia sa nikdy nezunuje, niečo tak dokonalého ťažko zopakovať.
Jednoznačne najlepí opus albumu.

02 Shady Lady je svieža hard rocková pesnička, postavená na bohatých gitarových medzihrách a hutných doprovodoch.

03 Devil's Daughter. Tak toto je prapodivný kúsok. Začiatok nedáva tušiť, čo bude nasledovať. V ostrom kontraste ku dominantnému gitarovému rozbehu, vystriedanému medzihrou kláves a štandardnou spievanou časťou, namiesto očakávaného refrénu prichádza perfektná melódia, zdvojením gitary a kláves, ktorá prechádza do súboja gitary a moogu. Na prvé počutie vŕzganina, po opakovanom posluchu fantastický zážitok (ako kedysi Gypsy).
Poznámka s troškou smútku z poznania budúcnosti – večná škoda, že tadiaľto neviedla hlavná cesta tvorivých postupov Uriah Heep.

04 Beautiful Dream. Moogový úvod mi čosi neodbytne pripomína a neviem to vytiahnúť z pamäte. David vrství nádhernú paletu svojich speváckych možností, plynie verš za veršom... „such a beautiful dream...“ jemný náznak tajomstva prechádza do najvyšších polôh. Tak to je exceletná vzorka Byronovho umenia.

05 Prima Donna. Primadonu by som celkom oželel v repertoári skupiny, ale po dvoch skvelých skladbách rock n rollové odľahčenie je vcelku vítané.

06 Your Turn To Remember. Ukľudnenie vo forme boogie. Možno to brať ako slabší song, bližšie ku komercii, na druhej strane akoby vraveli – bavte sa, sme tu pre dobrú náladu.

07 Show Down. Uriášovský recept na hard rockovú pesničku ? Spev a zbory na jednotku, gitarový doprovod mi vôbec nesadol, asi som nepochopil.

08 Why Did You Go. Konečne jedna pomalá skladba, opäť David na jednotku. Inak som tomu veľmi nedošiel na chuť, možno pri ďalších posluchoch.

09 A Year Or A Day. Tak to je skladba s typickým soundom skupiny. Len si spomenúť, z ktorých starších skladieb sa inšiporvali...

Najlepšie skladby sú prvé štyri. Po niekoľkých posluchoch albumu moje dojmy lietajú ako sínusovka. Momentálne sa zastavili na 3 hviezdách. Nádherná exhibícia speváckeho umenia Davida Byrona, pár skutočných kompozičných skvostov a na druhej strane badateľný postupný odklon od typického originálneho soundu - inými slovami pokles invencie.
Na 4 hviezdy by to chcelo aspoň ďalšie dve kvaltiné skladby, ktoré by sa vyrovnali prvej a tretej. Napriek všetkému, solídny album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Return To Fantasy
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / High And Mighty

Pri hodnotení albumu nie som zaťažený, ani ovplyvnený väzbou naň z mladosti, lebo
vtedy v 70. rokoch som ho nepočúval, nanajvýš raz.

1. One Way or Another – veľmi slušný úvod a prekvapenie, že nepočujem Byrona, ale Wetton to zvládol perfektne. A sprievodné uriašovské zbory v refréne ma ukľudňujú, že je všetko ako má byť.
2. Weep In Silence – veľmi pekný inštrumentálny nástup vyústi do Byronovho spevu v najlepšej možnej polohe. Rytmika mi trochu pripomenula krimsonovský Epitaph, atmosféra skladby zase Harrisonovu gitaru, ktorá nežne plače. Nádhera, dojímavé.
3. Misty Eyes – túto skladbu si trochu pamätám. Ďalšia nádherná vecička. Aranžovanie kláves – podoba čisto náhodná so Supertramp, gitary á la Shadows.
4. Midnight - hard rocková krása, zaujali ma klávesy, spev a pekná melódia.
5. Can't Keep a Good Band Down – táto skladba je ako stvorená byť úvodnou, takže ja by som kľudne zamenil poradie 1. a 5. Začiatok ma veľmi nezaujal a postupne sa to slušne rozbehlo.
6. Woman Of The World – jednoduchý rokenrolík, akoby vypadol z nášho socialistického rádia, mládežnícky, či modusácky elán (s malým e).
7. Footprints in the snow - hmm, poznávacie znaky skupiny sú prítomné, no pesničkový ráz obyčajnosti pokračuje. Lepší priemer.
8. Can't Stop Singing – to je asi najslabší článok, akoby nevedeli, čo chceli...
9. Make a Little Love – pokazený dojem z predošlého kusu zachraňuje celkom schopné boogie.
10. Confession – v jednoduchosti je krása. Nádherná, kratučká balada, len klavír a úžasný spev.

Najlepšie skladby sú Weep In Silence, Misty Eyes, Midnight a Confession.

Vtedy v 70.-tych som bol veľmi sklamaný evidentnou zmenou, odklonom od veľmi originálneho soundu skupiny. Teraz, po mnohých rokoch a vo svetle súčasnej pásovej výroby konzumných nepodarkov, sa vraciam aj ku diskografii Uriah Heeep a hľadám (a nachádzam) to, čomu sa vraví kvalita.

Nebyť slabších kúskov v druhej polovici, bolo by to za výborné 4. Takže dávam poctivé 3 hviezdy.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - High And Mighty
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Kaipa / In The Wake Of Evolution

Náhodné vypočutie tohoto albumu ma doslova prebralo z letargie a prinútilo vložiť ho na Progboard. Osmelím sa po dlhej dobe pridať i pár postrehov.
Skupina patrí medzi klasikov nielen švédskeho progresívneho rocku, čo som však "objavil" až minulý rok. Úvodná skladba In The Wake Of Evolution okamžite zaujme fantastickým art rockovým inštrumentálnym nástupom, pokračujúcim kontrastne kľudnou speváčkou Aleena Gibson, inštrumentálnou pasážou, po nej nastupuje spevák Patrik Lundström najskôr sólo, potom v duete - a mne prichádzajú zimomriavky, neklamný znak, že sa konečne v domácej diskografii čosi nové udialo. To ešte netuším, že začal sviatok hudby.
In The Heart Of Her Own Magic Field nápadne pripomína írsku baladu, ak je to ich vlastná melódia, klobúk dole.
Takmer 18-minútová Electric Power Water Notes nemá jediné hluché miesto, vzorová konštrukcia progresu, rockového napätia v spievaných častiach a inštrumentálnych plôch.
Folkia's First Decision je bohato aranžovaná inštrumentálka "akoby" ľudového tanca.
The Words Are Like Leaves a Arcs Of Sound sú pekné melodické rockové pesničky a zaujmú skvelými výkonmi oboch spevákov.
Smoke From A Secret Source je dosť založená na wakemanovsky aranžovaných klávesách, nestráca ani na okamih rešpekt lacnou imitáciou.
Záverečná 10-minútová The Seven Oceans Of Our Mind
je veľkolepým vyvrcholením úžasného albumu a môjho najväčšieho tohoročného prekvapenia.
Plný počet nedám len z opatrnosti a neznalosti ostanej novej tvorby výbornej skupiny Kaipa.

Ukážky:
In The Wake Of Evolution (Album Documentary) >> odkaz
In The Wake Of Evolution >> odkaz
In The Heart Of Her Own Magic Field >> odkaz
Smoke From A Secret Source >> odkaz

» ostatní recenze alba Kaipa - In The Wake Of Evolution
» popis a diskografie skupiny Kaipa

---

Gallagher, Rory / Taste – Live

Na základe hejkalovych recenzií som dnes začal počúvať 4 albumy Taste, práve tie, čo sú tu prvé v diskografii Gallaghera. Som z toho veľmi vzrušený, lebo, je to (popri Led Zeppelin, Cream, Joplin) najlepšie belošské gitarové blues, čo som počul. Konkrétne tejto platni dávam 4 hviezdy, lebo Isle of Wight je o kúsok lepší koncert. Nemá zmysel, aby som vám opisoval, čo je ťažko vyjadriť slovami. Taste má na mňa rovnaký "zimomriavkový" účinok (mráz po zádech), ako koncerty Jimiho Hendrixa.

Namiesto rečí, tu je oficiálna stránka The Taste:
>> odkaz

História
>> odkaz

A to najcennejšie, videá:
Blister on the Moon (1969) >> odkaz

Sugar Mama (1969) >> odkaz

Born on the Wrong Side of Time >> odkaz

Isle's Of White - Sinner Boy >> odkaz

If the day was any longer (1969) >> odkaz

Foto galéria >> odkaz

Je to fantastická skupina, "power trio", možno už polozabudnuté. Gallagher sólo bol vynikajúci, ale neváhajte, kto ešte nepoznáte Taste.

» ostatní recenze alba Gallagher, Rory - Taste – Live
» popis a diskografie skupiny Gallagher, Rory

---

Gabriel, Peter / Play The Videos DVD

Televízia MTV v prípade video klipov Petra Gabriela zohrala pre mňa rozhodujúcu úlohu. To bol jediný zdroj, kde sme sa užasnutí doma kochali v šokujúcich nápadoch. Fakt, naposledy ma tak prekvapili a uchvátili Beatles so Žltou ponorkou, ktorú sme za študentských čias nevynechali ani v tom najzapadnutejšom kine v Bratislave. Bohužiaľ, nepoznám tvorčie zázemie video zložky skladieb a potešilo by ma, keby to niekto doplnil. Tu je škoda robiť analýzy, toto treba vidieť. Úžasne pôsobivé. Od "švankmajerovských" šokov po najjednoduchšie obrazy objatia Petra s Kate Bush. Bez ohľadu na spomenutú MTV, určitý posun v názore na Gabrielovu tvorbu smerom ku komercii môže táto zbierka privodiť. Alebo naopak, zvýšenie hodnoty hudobného génia.
Popri štúdiových CD, koncertných dvd (kde tak často cítime pridaný rozmer jeho hudby k world/ethno music), je nevyhnutné mať tieto videá. Tak uvidíme(takmer) celého Gabriela. Zo súčasného pohľadu by sa klamne mohlo zdať, že účinkovanie v Genesis bola len významovo malá prechodná epizóda (bohužiaľ, aj časovo). My vieme, že pre fanúšikov art a progress rocku to bolo zásadné. Ďalší hudobný vývoj Gabriela ukázal šírku a hĺbku mimoriadneho umelca.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Play The Videos DVD
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter

---

Gabriel, Peter / Shaking the Tree

Shaking The Tree môže svojim názvom pomýliť, lebo je to vlastne "Greatest Hits" alebo "Best of Gabriel". Je to prvé CD, čo som mal od neho. Pokrýva prvé 4 štúdiovky, plus "So", pripomienku soundtracku "Birdy". S platňou So mal obrovský komerčný úspech a je tu bohato zastúpená. Je veľmi ťažké na ploche jedného CD uspokojiť priaznivcov, lebo všetky dovtedajšie tituly obsahujú len a len kvalitu. To najpodstatnejšie pre nových poslucháčov Gabriela sa tu nachádza. Nechýba ani duet s Kate Bush "Don't Give Up", čo ma najviac potešilo.
Zrejme ma táto výberovka presne trafila, lebo skoro som si zadovážil všetky štúdiové CD, dovtedy vydané. Ďalšie "bestofky" som nehľadal, lebo je to tak výnimočný umelec, že treba počuť kompletnú diskografiu. Príbuznosť s tvorbou Genesis tu nenájdeme, jeho sólové rockové pesničkárstvo je úplne inde.
Ťažko tu hodnotiť - určito je to excelentný prírastok zbierky pre tých, komu stačí Best of do r.1990.

» ostatní recenze alba Gabriel, Peter - Shaking the Tree
» popis a diskografie skupiny Gabriel, Peter

---

Focus / Ultimate Anthology

Podľa obalu to vyzerá, že to mám doma :-) Vyšlo aj veľmi podobné 2CD "Focus Gold". Pôvodné štúdiové nahrávky a "neaký" reunion koncert. Na DVD sa striedajú staré video TV záznamy so skladbami z rovnakého koncertu ako na 2CD v slušnej technickej kvalite. To striedanie sa mi nepáči, súčasne ma štve absencia akýchkoľvek dát, dátumov a miest činov. Ostatné je FANTASTICKÉ, VYNIKAJÚCE ! Najkrajší classic rock, aký poznám. S úžasnou imagináciou, romantikou a vznešenosťou.
Vrelo odporúčam a chválabohu, že sa zachovali aké-také videá.

Poznámka: Z tejto série "Ultimate anthology" mám ešte Wakemana a podľa reklamy vovnútri dvd obalu vyšlo mnoho zaujímavostí z progress rocku, tie som ale nevidel. Cena je veľmi príťažlivá ( 8 - 10 eur).

» ostatní recenze alba Focus - Ultimate Anthology
» popis a diskografie skupiny Focus

---

starší »