Lebowski / Cinematic (2010)

Poľská skupina Lebowski - koľkým z nás to niečo vraví ? Nanajvýš tak evokuje potrhlú komédiu Big Lebowski v réžii bratov Coenov s výborným Jeffom Bridgesom v hlavnej úlohe. A pritom album Cinematic je už rok a pol na trhu (10.10.2010). Podľa slov v booklete je venovaný piatim výrazným postavám poľskej kinematografie. Samotná skupina prezentuje album ako soundtrack k nejestvujúcemu filmu. Použité „slová“ v Cinematic sú originálne citácie z poľských a iných filmov. To sú fakty, známe oficiálne informácie.

A ja ... sedím, počúvam a pokúšam sa slovami vyjadriť pocity, po dohraní CD púšťam ho odznova. Robím tak už niekoľko dní. Je to veľmi zvláštne - to čo sa zdalo včera jasné, dnes je inak. Akoby pri viacerých posluchoch hudba menila svoj charakter. V čom je podstata „rafinovanosti“ fiktívneho scenára ?
V booklete je ku každej skladbe stručný komentár od samotných tvorcov... Nie, pokúsim sa o vlastné slová. S rizikom, že ide o momentálny vnem, ktorý zajtra bude opäť iný...

V úvode Trip To Doha (hlavné mesto Kataru, v Perzskom zálive) prvé klávesové tóny v orientálnom nápeve bez prípravy navodzujú melanchóliu s farbou saxofónu, ktorá sa v zápätí mení na minisuitu s premenlivou náladou. Zaznie romantický klavír, dramatická hardrocková časť, vrcholiaca ráznym, pritvrdeným sólom gitary.

Druhá skladba 137 sec. (trvá však cez 7 minút) v pomalšom tempe zaujme orientálnym strunovým nástrojom a najmä ženským vokálom, evokujúcim spomienku na legendárnu Lisu Gerrard. Po krátkom inštrumentálnom intermezze sa navracia sólo vokál v nádhernej melódii, ktorú preberajú klávesy v rôznych farbách. Nasleduje repríza spievaného motívu.

Flažoletovými tónmi začína Cinematic, pokračuje klávesmi a jednoduchou melódiou. Opakovanie motívu je sprevádzané typickým „lebowským“ aranžovaním jemnej klávesovej plochy v pomalom tempe, v kontraste so súbežným sólom metalovej gitary. To prechádza do nádherného syntetizátorového sóla, navodzujúceho zvuk saxofónu. Prichádza dramatický prechod, ktorý podfarbuje citáciu z filmového dialógu. Hlavný motív preberá klavír za sprievodu elektrickej gitary, po utíchnutí sa dostáva k slovu gitarové sólo, opakovanie dialógu z filmu. V záverečnej časti graduje majestátna gitara a opäť niekoľko dramatických zvratov, keď si dominantnú melódiu odovzdávajú rôzne nástroje. Skladba Cinematic sa radí medzi vrcholy albumu.

V úvode Old British Spy Movie na podklade jemne pulzujúcej rytmiky zaznie klavírne sólo, ďalej rozvíjané husľami hosťujúcej Katarzyny Dziubak, za ktorým nasleduje gitarový predel. Počuť tu náznaky syntetizátorovej rytmiky á la Tangerine Dream.

Iceland. Gitarové vyhrávky, podfarbené tiahlymi klávesovými tónmi, na spodku kĺzajúca rytmika. Pokojnú atmosféru dramatizuje citovaný mužský hlas z filmu. K záveru ešte zaznie excelentne zaznamenané klavírne sólo s minimalistickou rytmikou.

Dramatické, osudové „šľahy“ do kláves uvádzajú citát filmu vo francúzštine, začína Encore. Dialógu muža a ženy predchádza „syntetizátorová“ harmonika á la francúzsky šansón. Melódiu preberá a rozvíja rocková gitara. Trefne včlenené krátke úryvky dialógu, za súčasného plynutia nádherne gradovaného sóla metalovej gitary. Záverečná melódia pripomína jeden určitý film, len si spomenúť, ktorý. Encore je ďalším vrcholom cinematického pásu.

Jemná zvonkohra, imitujúca staré hracie strojky, elektrické piáno a Aperitif For Breakfast (O.M.R.J) smeruje skladbu do viacerých rovín. Strojová rytmika v metalovom zrýchlení sprevádza ďalšie jemné dialógy kláves a vzdušnej gitary. Fiktívny dej pokračuje v ďalších a ďalších vrstvách, vytváraných striedaním sólujúcich nástrojov, aby v závere prešli do oslnivej hry gitary.

Úvod Spiritual Machine a zvláštny pulzujúci tón mierne evokujú pinkfloydovskú One of these days (Meddle). No bol to len náznak, inštrumentácia a melódia skladby sa pohli na iné pole. Kam, zostáva záhadou. Premenlivosť nálad v tejto skladbe je vari najvýraznejšia, a preto jej uchopenie trvá dlho. Proste tajomstvo tvorivej dielne dáva autorom istotu, že poslucháč sa bude znova a znova vracať. Cítim silu, ktorú nedokážem identifikovať.

Pri počúvaní skladby The Storyteller (Svensson) sa mi vkráda pocit, že hudba je podriadená prebiehajúcemu monológu, citovaného z filmu. Ako každá predošlá skladba, po čase sa rozvíja do minisuity, kde iba v náznakoch sú evokované úryvky z hudby art rockových skupín 70. rokov. Časté striedanie nálad v perfektnej harmónii dotvárajú originalitu skladby.

Posledná skladba, Human Error, je v najrýchlešom tempe na albume a tvorí posledný kompozičný vrchol albumu. Zvuk premietacieho stroja a vytočeného konca filmovej cievky v závere skladby symbolicky zakončujú album.

Určite stojí za zmienku vydarená grafika obalu (Wiktor Franko)). V šedivých odtieňoch dažďového odkvapu a mokrej ulice pláva malá červená papierová lodička.

Momentky, okamžiky vnemov a emócií, umocnené náladou šťastného konca, evokácie z kvalitných filmov, kamera a réžia vlastného scenára v mojej hlave.

Rovnako ako film, tak aj tento zvláštny album možno vnímať s hlbokým zaujatím alebo povrchne. Výsledné pocity budú rovnaké: úžasný čarovný a hlboký zážitok alebo prešumenie pomimo, bez väčšej pozornosti. Tak, ako ma dlho nebude nudiť film, ktorý ma už raz pohltil, tak sa mi v hlave veľmi ťažko dokrútia a zastavia cievky s fiktívnym filmom Cinematic.

K tomu všetkému pridám poznanie, že Lebowski sa spoľahli hlavne sami na seba: zložili, nahrali, zmixovali, vydali Cinematic. Zamierili riadne vysoko a dávam im 5 hviezd.

» ostatní recenze alba Lebowski - Cinematic
» popis a diskografie skupiny Lebowski