Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.09.2013

Nie každá kapela má ambíciu ostať zabudnutá, aby ju pár plesnivých dedkov velebilo ako ťažký underground. Niektoré ostanú zabudnuté, aj keď sa vtierajú masovému publiku. Ako nemecká kapela Harlis. Snaha o komerčný úspech je citeľná z každej noty eponymného debutu, ktorý teraz trošku ohovorím.

Album obsahuje osem skladieb, nevtieravo plynú, či už svižne (BMW) alebo pomalšie (Free).Všetko je podriadené vysielaniu v rádiách, nuž zvuk je uškrtený, aby sa náhodou nejaká citlivá duša nevyľakala. Je to škoda, ale rozumiem hudobníkom, ktorí by najradšej z hudby aj vyžili. Stále sa bavíme o polovici 70. rokov a o rocku, takže sa netreba hneď báť. Tradične spievajú všetci a poriadne nikto (i keď sem-tam sa zadarí, napr. chrapľák v jemne funky a nejemne hard rockovej skladbe Runaway a pod.). Ešte aj koncertné bonusy z reunionu sú odohrané štandardne.

Napriek výhradám má dielo aj pozitíva. Hlavne sólové gitary, vplyv Jane je neprepočuteľný, nuž je každé sólo radosť prežívať. Vyzdvihnúť nejaké skladby je ťažké, ale keby som mal nôž pod krkom, volil by som jemne funky a nejemne hard rockovú pecku Runaway alebo naliehavú slimačiu záležitosť Bells of Bothfeld, prekvapivú inštrumentálku vymykajúcu sa bežnej komerčnej produkcii (strašne moc mi pripomína to najlepšie od už spomínanej veličiny Jane). A do tretice je vrcholom aj záverečná balada Married love so sólovým južanským "freebirdovským" zrýchlením.

Obyčajný album obyčajnej kapely. Občas však dobre padne aj troška normálnosti, všakže?