Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.12.2013

Tak a máme tu návrat Camel po jedenástich rokoch!!! Čo sa za ten čas zmenilo? Andrew Latimer sa vyliečil z ťažkej choroby, pribudli mu aj nejaké tie šediny a ako darček nám pripravil znovu nahratý klasický album The Snow Goose. Čo ho k tomu prinútilo? Nemám ani tušenia, no nadšenie zo strany dlhoročných fanúšikov a poslucháčov je veľmi euforické. Latimer sa zhostil svojej úlohy ako vždy na jednotku a ošatil skladby do lepšieho zvuku a viac rozpracoval aj niektoré pasáže. The Snow Goose je čisto inštrumentálne dielo a rozpráva cez hudobné nástroje príbeh o ľudskosti, láske a dôstojnosti vo vojnových časoch. Vznešené myšlienky sú pre tvorbu Camel príznačné a tento postoj dokáže skvelo vykresliť silnými motívmi pán gitarista Andrew Latimer. Konečne po rokoch počujem jeho geniálne prsty. Z jeho sól vychádza vždy nejaká silná emócia, zbytočne neopakuje dané témy, ale krásne pomaly napreduje. Takto hrajú klasici progresívneho rocku a z tohto diela priam žiari čistota úmyslu a neopakovateľná radosť z hudby. Symfonické prvky a úseky dokonale prehlbujú koncepčnú myšlienku albumu a sú tu aj momenty, pri ktorých môže poslucháč zavrieť oči a snívať o nadpozemských veciach.

Po solídnej predohre The Great Marsh sa hlási k slovu skladba Rhayader s nádherným súzvukom flauty v geniálnych motívoch, čiže úvod ako hrom. O nič horšia nie je ani Rhayader Goes To Town s razantnejším poňatím a parádnymi klávesovo-gitarovými postupmi. Titulná The Snow Goose vykúzli opäť gitarové harmónie z inej dimenzie a zároveň je to aj typické poznávacie znamenie kapely Camel. Migration je dobre prepracovaná a celkom aj dynamická vďaka bicím nástrojom. Striedajú sa tu vyložene vzdušné mini-skladby s výpravne orientovanými hlavnými kompozíciami. Dunkirk a La Princesse Perdue v podstate ukončujú album v celkom svižnom tóne. Posledná The Great Marsh príjemne zaoblí hrany v symfonických aranžmánoch.

Napadá ma jedna kacírska myšlienka. Žeby táto verzia albumu The Snow Goose bola ešte vydarenejšia ako jeho pôvodné vydanie? No mne osobne sa to páči ešte viac. Možno je to kvôli čistejšiemu zvuku, ale aj tak tu cítim že Latimer predsa len dobrúsil niektoré veci a konečné vyznenie je pre mňa ešte viac konzistentnejšie. Tak teda na koniec, predstavte si že by vám narástli krídla, a mohli by ste letieť a pozerať sa na svet zhora. Akú hudbu do slúchadiel by ste si zobrali so sebou? Mám pre vás možno jeden zaujímavý tip ...