Camel - The Snow Goose (Re-recording) (2013)

Tak a máme tu návrat Camel po jedenástich rokoch!!! Čo sa za ten čas zmenilo? Andrew Latimer sa vyliečil z ťažkej choroby, pribudli mu aj nejaké tie šediny a ako darček nám pripravil znovu nahratý klasický album The Snow Goose. Čo ho k tomu prinútilo? Nemám ani tušenia, no nadšenie zo strany dlhoročných fanúšikov a poslucháčov je veľmi euforické. Latimer sa zhostil svojej úlohy ako vždy na jednotku a ošatil skladby do lepšieho zvuku a viac rozpracoval aj niektoré pasáže. The Snow Goose je čisto inštrumentálne dielo a rozpráva cez hudobné nástroje príbeh o ľudskosti, láske a dôstojnosti vo vojnových časoch. Vznešené myšlienky sú pre tvorbu Camel príznačné a tento postoj dokáže skvelo vykresliť silnými motívmi pán gitarista Andrew Latimer. Konečne po rokoch počujem jeho geniálne prsty. Z jeho sól vychádza vždy nejaká silná emócia, zbytočne neopakuje dané témy, ale krásne pomaly napreduje. Takto hrajú klasici progresívneho rocku a z tohto diela priam žiari čistota úmyslu a neopakovateľná radosť z hudby. Symfonické prvky a úseky dokonale prehlbujú koncepčnú myšlienku albumu a sú tu aj momenty, pri ktorých môže poslucháč zavrieť oči a snívať o nadpozemských veciach.

Po solídnej predohre The Great Marsh sa hlási k slovu skladba Rhayader s nádherným súzvukom flauty v geniálnych motívoch, čiže úvod ako hrom. O nič horšia nie je ani Rhayader Goes To Town s razantnejším poňatím a parádnymi klávesovo-gitarovými postupmi. Titulná The Snow Goose vykúzli opäť gitarové harmónie z inej dimenzie a zároveň je to aj typické poznávacie znamenie kapely Camel. Migration je dobre prepracovaná a celkom aj dynamická vďaka bicím nástrojom. Striedajú sa tu vyložene vzdušné mini-skladby s výpravne orientovanými hlavnými kompozíciami. Dunkirk a La Princesse Perdue v podstate ukončujú album v celkom svižnom tóne. Posledná The Great Marsh príjemne zaoblí hrany v symfonických aranžmánoch.

Napadá ma jedna kacírska myšlienka. Žeby táto verzia albumu The Snow Goose bola ešte vydarenejšia ako jeho pôvodné vydanie? No mne osobne sa to páči ešte viac. Možno je to kvôli čistejšiemu zvuku, ale aj tak tu cítim že Latimer predsa len dobrúsil niektoré veci a konečné vyznenie je pre mňa ešte viac konzistentnejšie. Tak teda na koniec, predstavte si že by vám narástli krídla, a mohli by ste letieť a pozerať sa na svet zhora. Akú hudbu do slúchadiel by ste si zobrali so sebou? Mám pre vás možno jeden zaujímavý tip ...
reagovat

PaloM @ 01.12.2013 19:24:20
Tvoje nadšenie chápem, ale nechápem, o čo autorovi hudby ide. Niežeby som zavrhoval rôzne remixy, znovunahrávky atď. Mám pri tom vždy pochybnosti: ide autorovi o novú resp. hlbšiu umeleckú výpoveď alebo ide o ďalší finančný zisk z toho istého?

alienshore @ 01.12.2013 19:59:22
Palo chápem tvoju dilemu, v podstate si kladiem rovnaké otázky ..., pri počúvaní tohto diela ale nemôžem dať iné hodnotenie, myšlienka pôvodného albumu je zachovaná, ale čo viedlo Latimera k znovu nahratiu je pre mňa veľká neznáma a ani som po tom nejako veľmi nepátral ...

b.wolf @ 01.12.2013 20:45:10
Tak nevím, no... třeba Ian Anderson taky dal Thick as a brick 2 a velice mile mě překvapil. Mám tedy raději Mirage, Moonmadness, Harbour of tears a Rajaz, ale tohle album rozhodně neopomenu. Alienshore, díky za tip.

Mayak @ 01.12.2013 20:56:57
...dá sa donekonečna polemizovať, či je zmysluplné nahrávať ešte raz pôvodný album. V tomto prípade dokonca na pomery art/progovej kapely ... veľmi úspešný ...
Stručne: táto verzia "The Snow Goose" je o 7 minút dlhšia, technicky podstatne zdokonalená a nahrávaná vernými spoluhráčmi Andy Latimer-a, s ktorými hrá od počiatku roku 2000 (Guy LeBlanc, Colin Bass, Denis Clement) a pohnútky a myšlienky ku re-recordingu mal Andy už dávno, ohľadom tejto placky (keď som ich videl v tejto zostave v Krakove v októbri 2000, už sa Andy vyjadroval pre poľské hudobné médiá, že na tento akt pomýšľa).
Je celkom zmysluplná a ani v najmenšom tu nejde o komerčný (veľmi problematický) efekt. Je to proste rozhodnutie invenčného umelca, ktoré v ňom dlho driemalo.
Čítal som už viacero rezenzií a reakcií z rôznych krajín a rockových serverov na toto ... dielo... sú samozrejme veľmi rôznorodé, ale je to všetko subjektívne a zase len uhol pohľadu. Pridávam sa ku Slavovi, je to jasne za plný počet.

Jarda P @ 02.12.2013 06:52:20
Když člověk staví dům, zjistí po letech, co by na něm udělal jinak či vylepšil. Stejně je to i s hudebníky, někteří dokonce své starší desky neposlouchají, protože slyší nedostatky, které by dnes napravili. Stejné to asi bude s touto deskou.
Vzhledem k tomu, že Andy nahrává na vlastní značce, mohl si to dovolit, jinde by mu to možná nevydali.
Mě jako nekritickému obdivovateli Camel to nevadí, určitě novou verzi zařadím do sbírky jako všechno od této kapely.