Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.12.2013

Ako to u mňa býva zvykom, CD kapely Life s veselým názvom Spring (gýčovú pohodu evokuje aj obal) som si kúpil kedysi dávno len tak, prehrabávaním sa v ponuke v obchode Roxy. Na chvíľu som si myslel, že je to švédska kapela, nuž ma čítanie bookletu vyviedlo z omylu.

Prezentovaná muzika ma vcelku prekvapila, čakal som niečo dobovo progresívne či artrockové (už len ten obal), ale houby, houby, zlatá rybka. Kapela Life nám tu servíruje jedenásť priamočiarych rockovíc, ktoré na nejaké avantgardné nezmysly ani nepomyslia.

Štipľavá gitara, škrekľavý spev, pod tým rytmika z kategórie dreňovitých, Tantalizing sensation jasne ukazuje kamsi k bluesrockovým koreňom. Dvaja Amíci v zostave, nečudo, že mám dojem, akoby som počul pravý drvivý americký rachot. Skladba oplýva stopkami, zmenami nálad, ale neustále si uchováva zvuk z brušnej dutiny, ktorá mesiac nepožila žiadnu stravu. Vybrnkávaná medzihra Laverne’s je milá, pomalé blues Dream machine zasa správne psychedelicky opradené, nechýba flauta. Hutný nástup Mean woman sa zmení na swingujúce blues a túto janusovskú podobu si skladba uchová po celý čas. Hawaiian Jack nemôže znieť inak ako havajózne. Harmoniková pohodička počas siesty nikdy nemala adekvátnejšiu podobu. A to platí aj o momentoch, kedy sa skladba rýchlo rozbehne. Honeydrippin’ boogie woogie je tým, čím, je. Klavírne boogie z amerického „saloonu“ s harmonikovým sólom si uchováva punc antenticity, čo na tom, že je nahrávané v Mníchove. Dvojdielna skladba Then I am je najambicióznejším kúskom na albume. Ťažký rytmus, nažhavené gitarové vyhrávky, dramatický spev, ktorý melodrámu nechal kdesi na úpätí Olympu, ku ktorému sa nekompromisne približuje, mňam. My discovery je také pomalé country, opäť sa nezaprie Amerika. Spevák znie tak lenivo, že som takmer prestal ťukať do klávesnice. Talkin’ about a woman sa za tikania kravského zvonca pohybuje po hladine pohodových neslaďákových plôch, spevák našťastie kráka sťa na havraňom sneme. Neustále opakovanie jedného motívu, ktoré časom akoby naberalo na intenzite, táto formulka, keď sa vydarí, nemá chybu. A tu sa vydarila. Záverečná skladba s neobjavným názvom The last song je akousi inštrumentálkou v duchu country blues.

Bonusy ukazujú, že skupina to s nekomerčným soundom myslela vážne. Headhunter blues je divoká jazda plná leptajúcej gitary, I don’t want to be your fool anymore pomaly atmosféricky bluesikuje (Hoochie coochie man stopky nejdú prepočuť), pričom má k dobru skvelo znejúce klávesy, no a Where are you headed? je krehulinká baladička.

Ostrý gitarový blues rock bez nejakých cukrových poliev si vždy rád vypočujem.