Reakce na recenzi:

Brano - @ 07.08.2015

Na obal platne od Storma Thorgersona (1944-2013) sa dokážem pozerať celé hodiny.Stovky železných postelí zoradených na pláži ako obrovský vlniaci sa had,na jednej z nich sediaci zadumaný muž.O čom asi premýšla?Obďaleč svorka vlčiakov striehne na svoju korisť.Značí to osamelosť,sklamanie,zlyhanie,prehru,beznádej?

Tiché jazero,člnok,ktorý si zjavne už veľa toho pamätá o čom svedčí praskanie pri každom zábere vesla.V okamihu nastane mohutný razantný nástup podobný vykopnutiu dverí na saloone a začne najkrajšia pesnička o lietaní.Nevedel som,že je to až také jednoduché.To lietanie,samozrejme.Avšak skúsiť to,tak na to nemám odvahu.Tak aspoň lietam v predstavách na krídlach Gilmourových gitarových sól.The Dogs Of War ma plne vráti do reality.Je to tvrdé pristátie a prebudenie zo sna,ktorý by mohol trvať aj dlhšie.One slip si razí cestu ako nôž maslom,bez väčšieho odporu.A prichádza samotný vrchol albumu On The Turning Away.Pieseň ktorá ma vždy spoľahlivo dostane do kolien.Clivý Davidov spev,tá zvláštna porazenecká nálada v ňom....nasleduje pompézna až hymnická medzihra a zborový refrén,ktorý končí úchvatným gitarovým sólom trhajúcim žily.Trochu zvláštne vokálno-industriálne vsuvky nás zavedú až na zamrznutý terminál.Sólo na saxofón je totálne zabijácke a napriek tomu,že vonku je teraz +32 stupňov,striasa ma od zimy.Táto inštrumentálka má na mňa silný hypnotický účinok,ktorému sa nedokážem ubrániť.A je tu smútok ako ho cítia páni z Pink Floyd.Rytmika to tlačí celé vpred ako Sizyfos svoj balvan.Cúvnuť sa už nedá.Ako smútok doznieva premáha ma pocit uspokojenia,že som zase počul niečo pekné a hodnotné.Aj keď štipka Watersovej depresie mi tu predsa len chýba.