Reakce na recenzi:

Flower-pot - @ 28.12.2007

Signs of Life... tiché zvuky špliechajúcej loďky, jemne vygradované Davidovým sólom... Vynikajúci úvod albumu, ktorý je akýmsi symbolom nádychu po Rogerovej depresií a rozštiepení kapely. A už pri nej sa začali rozplývať predsudky, ktoré ma ako... ehm... ‚watersovca‘ (pokiaľ teda pristúpim na toto primitívne škatuľkovanie) sprevádzali. A spontánnosť, nápaditosť- to je sila tohoto albumu. Bohužiaľ, album obsahuje aj dosť hluchých miest- možno práve vďaka tej spontánnosti, možno ako predzvesť vyčerpania. A, nemôžem sa ani ubrániť citeľnej absencií konceptu a hĺbky obsahu- tieto prvky odišli spolu s Rogerom.

Osobne mám rád aj Learning To Fly a (dobe, dekadentným 80. rokom ešte vernejšiu) One Slip- netypicky jednoduché a hitové, ale dosiaľ sa mi neopočúvali a statočne balancujú na hranici gýču. Dogs Of War je prvý problém- surová, ale pomerne plochá pieseň. Ale- On The Turning Away... nádhera- tá pozitívna energia, čo z toho vyžaruje.... A Davidove sólo na konci ma prinúti odhodiť svoju pozemskú hmotnosť a nechá ma sa ním unášať. Podobný stav šťastia zažívam pri mrazivej inštrumentálke Terminal Frost- akurát rolu Davidovej gitary preberá saxofón. A New Machine je potom štrbinou druhej polovice- neosobná, emocionálne plytká... Pokiaľ je v nej ukryté nejaké hlbšie posolstvo, ja som k nemu kľúč nenašiel. Nakoniec som si nechal dve vyslovene 'floydovské', majstrovské skladby- Yet Another Movie a Sorrow (u prvej aj s výborným textom)... Takto nejak mala vyzerať cesta.

A Momentary Lapse Of Reason mám rád- a púšťam si ho vtedy, keď nie som pripravený vnímať hlbokú krásu predchádzajúcich albumov, ale ani nechcem vyslovenú kulisu The Division Bell. Keď sa chcem uvoľniť a povzniesť nad ubíjajúce, každodenné starosti- a tento účel plní (takmer) dokonale...