Reakce na recenzi:

alienshore - @ 18.05.2014

Keby Spiritual Beggars bola kapela zo 70-tých rokov, tak by boli dnes velebení asi tak ako Deep Purple, Uriah Heep či Black Sabbath. Podobná úvaha sa mi naskytá pri počúvaní albumu Earth Blues, ktorý je absolútne čistokrvným hard-rockovým dielom. Dokonca ešte aj zvukovo má presne ten esprit 70-tých rokov, čo je samozrejme zámer. Zabudnite na stoner-rock a podobné štýlové škatuľky, toto je retro na tej najvyššej možnej úrovni. Gitarista Michael Amott má svoje vlastné hudobné cítenie a keď prichádza jeho chvíľa, tak je to vždy oslava melódie. Pod aranžmány sa výraznejšie podpísal aj klávesák Per Wiberg, ktorý je autorom aj prednej obálky. Tá je jedna z najvydarenejších a má aj celkom zaujímavý filozofický podtext. Opiera sa jednak o hudobnú náplň a reflektuje aj to ako ľudská civilizácia zaobchádza so svojou planétou.

Earth Blues je v originály skladba Jimiho Hendrixa a Spiritual Beggars chceli týmto albumom zdôrazniť kým vlastne sú. Do role speváka sa ešte viac vžil Apollo Papathanasio a môžete si tu opäť užiť jeho sýty soulovo zafarbený vokál, ktorý sa tak trochu podobá Davidovi Coverdaleovi z éry Deep Purple. Šliapnuť na päty rockovým dinosaurom je odvážny čin a nie každý si také čosi môže dovoliť. Spiritual Beggars však áno, pretože majú arzenál úžasných nápadov, ktoré dokážu veľmi jednoducho a hlavne efektívne začleniť do aranžmánov. Ich hudba sa netvári ako chodiaca dokonalosť, ich hlavným poslaním je potešiť fanúšikov hard-rocku bez rozdielu veku. Earth Blues je viac priateľskejší a prístupnejší album, ale tá zemitosť ukrytá aj v názve albumu tam určite je. Tento počin vybočuje tak trochu z diskografie kapely, no zároveň odkryl ich ozajstné korene, ktoré siahajú do čias keď ešte len skúmali rockovú muziku.

Wise As A Serpent je energický groove-rock, ktorý okamžite dáva tušiť s kým, alebo lepšie povedané s čím tu máte dočinenia. Niektoré nasledujúce skladby by mali dostať hodnotenie ako rocková klasika. Turn The Tide má úžasný hard-rockový ťah a strieda sa tu jedna lepšia melódia za druhou. Iné sa nedá napísať ani o ďalšom skvoste Sweet Magic Pain, ak máte radi Deep Purple, Uriah Heep alebo Argent (čiže kapely využívajúce zvuk hammondu) tak si určite pochutnáte na strhujúcej rytmike, orgáne a tradične fantastickom gitarovom sóle. Bombastická pecka Hello Sorrow je jedným z vrcholov a nasleduje "purpleovská" záležitosť One Man's Curse. Cover verzia skladby Dreamer od soulového speváka Bobbyho Blanda (mimochodom aj Whitesnake si požičali jeho Ain't No Love In Heart Of The City) je nádherne lyrická a má samozrejme rockovejší naturel. Too Old To Die Young má nápaditú strednú pasáž, kde sa snúbi krása hammondu, melotrónu a jemnej gitary. Dvojica skladieb Dead End Town a Freedom Song to parádne nakopne smerom dopredu. Posledná kvázi-sabbatovská Legends Collapse to zakončí trochu pochmúrnejším štýlom. Každý song má niečo do seba a ako celok je Earth Blues veľmi pôsobivý.

Spiritual Beggars nie je projekt, je to regulárna kapela so všetkým čo k tomu patrí. V správny čas sa zídu, spoločne skúšajú, nahrávajú a nakoniec obšťastnia davy na koncertoch. Dokážu priniesť v určitých intervaloch album, ktorý svieti na rockovej scéne ako rotujúci pulzar (mám na mysli hlavne kvalitu, nie miliónové predaje). Earth Blues je môj osobný favorit v diskografii Spiritual Beggars a preto bude moje hodnotenie vyložene subjektívne.