Reakce na recenzi:

alienshore - @ 29.08.2015

Profesionálni aj amatérski recenzenti na celom svete sa potýkajú s problémom, či hodnotiť albumy podľa originality alebo momentálnych pocitov. K podobnej úvahe som dospel pri diele Second Nature od amerických Flying Colors. Je to jednoznačne komerčne ladený produkt a stojí za ním celkom inteligentná promotion, ktorá dáva logicky do popredia zostavu zloženú z veľmi známych hudobníkov. Počiatočná silná skepsa sa neskôr pretavila do celkom pekného poslucháčskeho zážitku. Na pomoc prišla tradične vinylová edícia a pri nič nerušenom počúvaní som si mohol všímať rôzne detaily.

Album otvára výborne prepracovaná Open Up Your Eyes, ktorá má naozaj art-rockový feeling. Nič komplikované sa nedeje a tak je inštrumentácia aj melodická fazóna veľmi ľahká a stráviteľná. Aj to je zásadná črta tvorby Flying Colors. K tým slabším článkom radím určite Mask Machine, v kontexte celej dosky sa ale vstrebáva relatívne bez problémov. Čo som si však všimol je, že Steve Morse začal konečne hrať ako Steve Morse. Práve jeho gitarové sóla sa skvele hodia do celkom pôsobivých klávesových plôch. Jeho menovec Neal Morse, známy to novodobý kazateľ progresívneho rocku, sa asi najviac podpísal pod jednotlivé skladby. Mená autorov však nie sú uvedené, ale akosi je to cítiť vo vzduchu (alebo presnejšie v hudbe). Treba však povedať, že určitý priestor dostali aj ostatní spoluhráči, čo sa prejavilo na uvoľnenosti celého počinu.

Všetky skladby sú starostlivo zložené aj nahraté a produkčne taktiež spĺňajú štandardné kritéria. V niektorých momentoch budete istotne počuť dozvuky (hlavne vo vokálnych partiách) The Beatles, čo nepovažujem za závažné faux pas. Práve modernejší spôsob vedenia nástrojov aj kompozičný rukopis vyznie v tomto kontexte celkom sviežo. Kompilát melodického rocku s prvkami art-rocku sa tentoraz naozaj vydaril hlavne vďaka silným osobnostiam, ktoré vniesli do hudby to, čo ich najviac charakterizuje. Dokonca aj nesmierne sentimentálna Peaceful Harbor má svoje čaro a gitarista Steve Morse tu prejavil svoj povestný cit pre harmóniu. Posledná suita Cosmic Symphony prináša košatejšie aranžmány, krásny zvuk elektrického klavíra a opäť nápadité melódie.

Najväčšou devízou albumu sú jeho pozitívne vibrácie. Práve tu nastal zlom a preto som ho začal brať vážne s jeho plusmi aj mínusmi. Second Nature je vo viacerých rovinách vyrovnanejším a lepším dielom než rozháraný debut. Jeho jednoliata konzistencia má svoje odtiene a farby, takže poteší vo vhodnej chvíli myseľ aj ducha. V konečnom hodnotení sa prikláňam viac k pocitom, o nič iné v hudbe totižto ani nejde ...