gunslinger - @ 19.12.2014 | #

Tak, prečítajte si aj názor nezaujatého, nezainteresovaného poslucháča ktorý takmer vôbec nepočúva Pink Floyd. Niekoľko krát počul Dark side of the Moon, takisto videl niekoľkokrát film The Wall a dokopy nepočul z iných albumov tejto legendárnej kapely možno ani tucet skladieb.

Aby som uviedol na pravú mieru, atmosferická a relaxačná hudba nepatrí k mojim majoritným žánrom, teda ich vlastne vôbec nepočúvam ale keď si už pri hudbe chcem oddýchnuť, čo sa nestáva často, a v drvivej väčšine pri nej zaspím, je to buď nejaký folk typu Roy Harper, alebo, v tomto roku to bol zopár krát aj spomínaný, Dark Side.Vypočuť si túto nahrávku nebolo úplne s mojej vlastnej vôle. Proste mi ju doporučil kamarát, fanúšik Pink Floydu, a presviedčal ma, že ide o celkom podarenú nahrávku, na jeho skeptické očakávania to dopadlo slušne. Ani singel Louder than Word nebol najhorší a musím sa priznať, že ma spolu s nádherným prog-rockovým obalom, nesmierne a milo prekvapili. Škoda, že išlo o jediné dobré veci ktoré sa v tomto nehorázne brutálnom výcuce s výcucu nachádzali.

Prvých desať skladieb je nič. Je to hudba otravná, tiahne sa ako smrad, je to absurdne nevýrazné, akustické gitary znejú tak komerčne, že sa mi s toho dvíha žalúdok. Všetko je tak tiché, tak únavné, že poriadne ani nevnímam hudobné nástroje. Akoby išlo o prach prostú improvizáciu ktorá nebaví ani samotných hudobníkov, keďže sa nedokážu chytiť na tú správnu nôtu. Jedenásta Allons-Y (1) je síce pekná ale to sme tu už počuli, to už všetci poznáme. Ako som už spomínal, nie som fanúšikom tejto kapely ale dokonca aj ja počujem, že kopírujú až nechutným spôsobom samých seba. Ďalej potom kopírujú to skopírované a máme tu koniec.

Dopadlo to presne tak, ako som to predpokladal pred rokom(možno pól rokom?)... Ide o nepoužitý nepodarok s albumu ktorý bol relatívne sám o sebe nepodarkom. Proste ide o trápnu improvizáciu bez duše a šťavy....

swenik @ 20.12.2014 20:31:46 | #
Já ale jeho přínos přece nikde nezpochybnil. Nejsem ani jeho příznivec, ani Gilmourův příznivec, měl jsem rád Pink Floyd jako celek. Jak už jsem psal, Roger tomu dával myšlenku, Gilmour s Wrightem zase takovou tu muzikálnost. Ostatně tohle poznáš, i když si jen poslechneš jejich sólovky nebo alba Pink Floyd po desce Animals. Zkrátka oni se museli doplňovat, pak to jako celek fungovalo dobře. Jakmile se jeden z nich pokusil o diktaturu, kvalita desek stále byla slušná, ale už ne tak dechberoucí. A nemusíš se za nic omlouvat. ;-)

Zkrátka bych si nedokázal představit, že by jim ta spolupráce po dlouhých zhruba pětatřiceti letech mohla fungovat a kapela by bez Ricka zase šlapala. Nevěřím tomu, dvakrát nevstoupíš do téže řeky. Takže radši tenhle kvalitní hudební materiál jako průřez diskografií, než nějaký divný kostrbatý příběh..