Reakce na recenzi:

alienshore - @ 11.04.2015

Roky 70-té sú naozaj požehnaným obdobím pre hudbu, ale nie všetko beriem (a asi nie som sám) s absolútnym nadšením. V tej dobe sa na scéne objavilo kopec entých kópií Cream, Atomic Rooster, Deep Purple, Black Sabbath, ktoré v podstate nič zásadné do žánru nepriniesli. Fairport Convention, Strawbs, Renaissance sú napr. kapely, ktoré môžem právom označiť za originál, pretože nezaložili svoju tvorbu na hard-rockovom marazme. Trochu mimo od hard-rockového boomu sú aj Illusion, ktorá je reinkarnáciou pôvodnej zostavy Renaissance. Prekvapivo prišli s novým názvom a aj novou hudbou, ktorú zložil všestranný Jim McCarty s pomocou Johna Hawkena. Spev z väčšej časti patrí krásnej a jedinečnej Jane Relf, a vďaka nej dosahuje hudba nadpozemský charakter. Skladba Face Of Yesterday sa objavila na druhom albume Renaissance - Illusion z roku 1971 a jej opätovné nahratie beriem ako veľké plus, keďže patrí medzi najkrajšie songy na albume.

Out Of The Mist sa naozaj vydaril po všetkých stránkach, ale ostáva v tieni slávnejších nahrávok Renaissance s Annie Haslam. Koho však zaujíma jemná a do najmenších detailov premyslená hudba plná pocitov, bude týmto dielom nadšený. Progresívny rock s prvkami vážnej hudby je málokedy tak nenásilne prepojený a sformulovaný. Všetko plynie naozaj ľubozvučne a navyše sa aj úspešne vyhýbajú popovej banalite. Skvelú prácu odviedol klávesák a klavirista John Hawken, ktorý pracuje s klasickými motívmi veľmi zručne. Znovu obnovená kapela nabrala druhý dych, len problém bol v tom, že prišli na hudobnú scénu v nevhodný čas a aj preto ich tvorba nedosiahla silnejší ohlas.

Keď počúvam tento album, tak mám pocit že každý jeden tón je na správnom mieste. Presne to ma napadá hneď pri úvodnej Isadora, kde sa so spevom viac tlačí do popredia Jim McCarty. Hebké vokály a vzdušné aranžmány s akcentom na klasickú hudbu majú okamžité, a veľmi pozitívne účinky. Roads To Freedom už odspieva Jane Relf a jej ženská duša dostáva krídla aj v Beautiful Country. John Hawken obsluhuje klavír s veľkou noblesou a jeho lyrické linky nádherne doplňujú oduševnený spev. Dobrým oživením je vkusný latino-rock Solo Flight, no na počudovanie táto vec vôbec nepôsobí ako vypchávka. Zamatová Everywhere You Go obsahuje orchestrálne aranžmány a vokálny vklad Jane Relf je bez diskusie dokonalý. To najlepšie ukrýva koniec albumu. Face Of Yesterday ma úplne berie etudami z vážnej hudby. Ťažko sa to popisuje, ale pre mňa je to skutočný skvost rockovej hudby. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná Candles Are Burning. Naliehavá rocková téma z prvej polovice nahradí neskôr skutočná katarzia. Viachlasé vokály, uhladená rytmika s klavírom a orchestrálnym podmazom urobia fantastickú bodku.

Pri počúvaní Out Of The Mist som hlboko presvedčený o tom, že ženy do rockovej hudby patria a dôkazom je nepochybne aj druhá fáza Renaissance. Illusion stvorili skvelý debut, ktorý už síce nezlomí rebríčky predajnosti a ani sa nebude nikto predháňať k jeho pozitívnemu hodnoteniu, ale mne priniesol neskonalú radosť a emócie. Navyše počúvať to z klasickej LP-čky je ešte o to väčší zážitok. Ani druhý štúdiový počin nie je vôbec zlý a skladba Madonna Blue patrí medzi ich najlepšie. Illusion sa bohužiaľ zakrátko rozpadli a je to skôr na škodu veci, pretože mohli spraviť takejto skvelej hudby oveľa viac.