Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.11.2023

Tretí album holandskej kapely Earth And Fire, Atlantis, pokračuje tam, kde predchádzajúci titul Song Of The Marching Children skončil. Oba albumy mám vo vydaní od holandskej pobočky Universalu z roku 2014, vyšli pekne v jednej škatuľke. Vlastne by sa dali chápať ako jedno dielo. 

Čo na tom, že sa písal rok 1973, ide akoby o siamske dvojčatá. Akurát, kým predchádzajúci album veľkolepou mnohodielnou skladbou končil, tu začína. Suita Atlantis je názornou ukážkou toho, ako sa dá hrať jednoduchá muzika bez toho, aby bola programovo vtieravá. Melodické vlnky omývajúce pláž, na ktorej si vylihuje ležérny poslucháč, sú svieže a nečudo, že by sa takto dalo leňošiť aj hodiny. Vynikajúca skladba je Maybe Tomorrow, Maybe Today, takto by mali vyzerať artrockové hitovky do rádií. Krehká medzihra Interlude navodí atmorféru pre ďalší vznešený kúsok Fanfare. Pekne znie i Theme From Atlantis, no a na záver je tu krehuľka Love, Please Close The Door ktorej by som uveril aj to, že to so mnou myslí vážne. Ona mi zasa môže veriť, že akustická gitara jej pristane.

Muzika Earth And Fire je plná paradoxov. Na jednej strane by sa pri nej výdatne spalo, na strane druhej človek nezaspí, lebo chce počúvať. Mám tento koncepčný album radšej ako predchádzajúci, hoci nájsť päť rozdielov by bola úloha hodná Syzifa. Každopádne tu máme ďalšiu ukážku čistej a krásnej hudby. U mňa dobré, aj extra hviezdičku prifarbím.