Reakce na recenzi:

alienshore - @ 04.11.2015

Experimentálna hudba nepatrí celkom medzi moje obľúbené položky. Avšak, ak je to mix experimentu, avantgardy a konkrétnych záchytných motívov, tak v tom prípade je to už trochu iná káva. Niečo podobné ponúka aj medzinárodný projekt KoMaRa, kde sa zišli tri rozdielne ľudské bytosti z troch rôznych krajín. Jednu vec však majú spoločnú a to je hudobné cítenie, ktoré na míle uteká od komerčných foriem rocku. Na začiatok si teda dali čisto improvizačné koncerty, ktoré boli zároveň aj skúškou pre nich samotných, či tento projekt dokáže ľudí dostatočne zaujať. Myslím si, že určite áno a vznik debutového albumu dalo ich spojeniu nový rozmer. Reakcie poslucháčov aj recenzentov sú veľavravné a jeho ohlas musel určite potešiť aj dotyčných aktérov projektu KoMaRa.

Za touto nahrávkou stoja hodiny strihania a dolaďovania. Predsa len vytvoriť z improvizácií konkrétne kompozície a dať celému albumu aj nápaditú formu si vyžaduje veľa práce. O projekty, ktoré sú ladené v duchu King Crimson naozaj nie je núdza a tak nastáva otázka, v čom sú KoMaRa tak zaujímaví, aby im človek venoval pozornosť. Poslucháč, ktorý takúto hudbu nepočúva, nebude mať pre tento výtvor pochopenie. Pokiaľ, ale ste fanúšikmi King Crimson, jazzu a elektroniky, tak v tom prípade ste s nimi v správnom čase na správnom mieste. Prínos vidím hlavne v tom, že aj keď hudba pôsobí na prvý dojem chladne a neprístupne aj vďaka industriálnej elektronike, tak v hĺbke svoje podstaty oplýva silnými emóciami. Jej nositeľom je predovšetkým trúbka Paola Raineriho v spojení s jemnejšími nu-jazzovými plochami.

Album má abstraktný charakter a nedá sa nevšimnúť si aj prednú obálku, ktorá jasne deklaruje výstrednosť a zdeformovanosť ich hudby. Úvodná Dirty Smelly je ako päsť na oko a jej dokaličený rytmus dáva tušiť, čo bude nasledovať ďalej. 37 Forms je absolútne top skladba s vynikajúcou dynamikou a ide sa na ďalšiu, a tentoraz temnejšiu A Collision Of Fingerprints s tvrdou industriálnou elektronikou, ktorá však nepotápa ostatné nástroje, ale naopak ťahá s nimi za jeden povraz. Medzi výrazné kompozície patria aj ráznejšie a komplikovanejšie Pasquinade, Afterbirth alebo silne experimentálna God Has Left This Place s hovorenými vsuvkami, ktoré dráždia ako čili papričky v krku. Odporúčam počúvať túto nahrávku viackrát a sústredene, aby ste mohli potom objaviť jeho skrytú krásu.

KoMaRa je napriek experimentálnemu burácaniu stále rockovým albumom. Tvrdé technické breaky Pat Mastelotta a gitarové figúry Davida Kollara potvrdzujú žánrovú príslušnosť, no rytmické a polyrytmické labyrinty nie sú samoúčelné, a ani zbytočne exhibicionistické. Náhoda totiž vytvorila niekoľko magických momentov, kvôli ktorým si poslucháč tento album možno aj zamiluje. Za týmito náhodami však stojí talent a ten rozhodne nie je dielom náhody, ale poctivej každodennej driny. Projekt KoMaRa prekvapil až natoľko, že ho radím medzi najvydarenejšie prog-rockové počiny roku 2015 a taktiež ma teší fakt, že náš slovenský gitarový mág David Kollar prerazil v zahraničí a evidentne sa mu darí plniť si svoj hudobný sen.

Hodnotenie: 4,5