Dream Theater - The Astonishing (2016)
Reakce na recenzi:

Znejú ako Dream Theater = vykrádajú sami seba ...
Neznejú ako Dream Theater = čo to vymýšľajú, veď to nie sú Dream Theater ...
Čo od nich do p..e stále chcete !!!
Toto sú prvé myšlienky, ktoré ma napadajú po niekoľkonásobnom vypočutí alba a po prečítaní kvanta recenzií, na posledný počin progresívnych Američanov.
Tešil som sa a nie som sklamaný ... prečo ? Lebo rešpektujem ich právo na výber témy a spôsob spracovania. To, že im Roadrunner nekecá do ničoho, je výsledkom ich prínosu pre oblasť v ktorej vynikajú už roky a túto pozíciu, si museli tvrdo odmakať !!! A Roadrunner, nemá pokladničné suchoty .
Uznávam, zvolili si nezvyklé téma / niektorý hovoria, "detinské" / ale ako povedal Slavo, spomeňte na 2112 ... nehovoriac o tom, že ma vždy zaujímala HUDBA / nič proti textárom a básnikom / ...
Že im dochádzajú hudobné nápady ? Po prvé - nesúhlasím, ale faktom zostáva, že každá nádoba má dno ... Po druhé - vám sa nikdy nestalo, že erekcia nemala potrebnú kvalitu a manželka alebo milenka povedali " to nič, to sa stáva, " neznižujúc radosť s vášho doterajšieho spoločného života ?
Viete ale čo mi na tom vadí najviac ? Strata úcty k niekomu, kto toho dokázal toľko a keď nie je po mojom, seriem na neho, veď je to len pátos ...
Astonishing nikdy nebude Metropolis, ono to ani neide, že ... ale je to dobrý album a ja osobne ho budem počúvať rád, neviem koľkokrát ...
A na záver pre tých, ktorý stratili úctu a kladú si otázku " Tak proč???Proč vydali tohle ?? " ... no preto, lebo je to ich život a inak ho prežiť nedokážu ...
PS: Skúste niekedy zhmotniť svoj hudobný nápad, ak vás náhodou osvieti ... a potom pindajte o pátose a vľanajších snehoch ...
Mayak @ 20.02.2016 19:18:06 | #
... istým spôsobom má Slavo recht - vďaka vysoko etablovaným producentom (predovšetkým fenomenálny Terry Brown (1974-82), ale aj Peter Henderson, Peter Collins, Rupert Hine, Paul Northfield - trochu nešťastné "Vapor Trails" a Nick Raskulinecz) sa z RUSH stala kapela, ktorú rešpektujú aj fajnšmekri hard rocku, art rocku, AOR, ba aj mainstreamového rocku všeobecne. RUSH sa AJ ich zásluhou stali všeobecne rešpektovaným hudobným gigantom. Dream Theater zostanú ešte asi nadlho vlajkovou loďou progresívneho metalu, ale nikdy nedosiahnu to, čo ich jasný vzor N.1 ... práve spoluzásluhou toho, že nedajú možnosť nadžánrovým veľmi skúseným producentom pozrieť sa na ich hudobnú produkciu (stále častejšie narcisistickú, patetickú a nabubrelú aj pri ich nespochybniteľných hráčskych schopnostiach) z nadhľadu a ... usmerniť ich. Aj RUSH si časom kvôli istému ďalšiemu posunu dovolili nahradiť takého génia, ako je Terry Brown ...