Dream Theater je americka skupina, hrajúca progresívny metal.
Začiatky (1985-1989)
FORMOVANIE SKUPINY
Skupina Dream Theater (dalej len DT) vznikla v r.1985 v Massachusetts, kde gitarista John Petrucci, basgitarista John Myung a bubeník Mike Portnoy študovali na Berklee College of Music. Pôvodný názov si dali Majesty. Začínali s cover skladbami skupín Rush a Iron Maiden. Petrucci požiadal bývalého spolužiaka Kevina Moorea (klávesy), aby sa k nim pridal. Potom vzali do skupiny Chrisa Collinsa, sólového speváka. Zrušili štúdium a rozhodli sa naplno koncentrovat na ich vlastnú hudbu. Na začiatku r. 1986 hrali v New Yorku a okolí. Vtedy nahrali demo skladby, vyšli s názvom Majesty Demos. V novembri 1986 vyhodili Chrisa Collinsa, po roku hľadania prijali Charlie Dominiciho, oveľa staršieho a skúsenejšieho ako ostaní zo skupiny. Krátko po odchode Collinsa museli zmeniť názov, lebo iná skupina (z Las Vegas) mala rovnaký nazov, a tak po viacerých tipoch vybrali si Dream Theater (navrhol im to otec Portnoya, ktorý mal malé divadlo s rovnakým názvom v Monterey (Kalifornia).
WHEN DREAM AND DAY UNITE
Skupina sa stabilizovala a popri koncertoch v New Yorku a okolitých štátoch USA sa sústredila na skladanie. V júni r.1988 podpísali prvý kontrakt na album so spoločnosťou Mechanic Records (v divízii MCA). Album skompletovali asi za 3 týždne, vyšlo v r.1989 s menším ohlasom, než predpokladali. Ako sa stáva, spoločnosť Mechanic dala oveľa menej peňazí na reklamu ako sľúbila pred podpisom zmluvy, a tak boli donútení hrať len 5 koncertov v okolí New Yorku. Po 4. koncerte vyhodili speváka z osobných dôvodov a iných názorov na tvorbu. Krátko potom skupina Marillion požiadala DT, aby im robili predskokanov, tak vzali podmienečne Dominiciho späť. K výmene speváka však došlo až o 2 roky.
Roky 1990 - 2006
IMAGES AND WORDS a nový spevák
Ukončenie zmluvy s Mechanic bola dobrá príležitosť na vyhodenie speváka. Odskúšali vyše 200 ľudí, medzi nimi frontmana Johna Archa z Fates Warning. V polovici r.1990 s novým spevákom (Steve Stone) nahrali demo skladby na album Images and Words. Ani ten sa neosvedčil a tak do konca roka pokračovali v hľadaní. V januári 1991 konečne prišiel správny muž, Kevin James LaBrie. Zahrali si spolu 3 skladby a okamžite ho prijali. LaBrie si začiatok mena zrušil, aby si ho nemýlili s klávesákom Kevinom Moore. So značkou Atco Records (divízia firmy Elektra Records) podpísali zmluvu na 7 albumov. Prvý z nich Images and Words vyšiel v r.1992. Skladbu Pull Me Under často hrali rádiá, ATCO produkovali videoklip, ktorý potom dokola hrala MTV. Úspech skladby, podporený koncertovaním v USA a Japonsku, priniesol DT zlatú platňu v USA a platinovú v Japonsku. V r.1993 mali turné po Európe, z toho vydali prvý oficiálny live album, nahratý v Marquee Club, Londýn (Live at the Marquee). Kompilácia video a dokument o skupine mimo pódia vyšiel na DVD Images and Words: Live in Tokyo.
AWAKE a odchod Kevina Moorea
DT chceli pracovať na čerstvom materiáli a v máji 1994 sa vrátili do štúdia. Tretí štúdiový album Awake vyšiel v októbri 1994. Vyvolal kontroverzné reakcie medzi fanúšikmi. Krátko pred mixovaním albumu Moore oznámil zbytku skupiny, že nemá záujem o ďalšie koncertovanie, tiež že mu nesedí štýl DT a chce opustiť skupinu a sústrediť sa na vlastné hudobné záujmy. Tak skupina musela urýchlene hľadať náhradu pred koncertným turné a rozhodli sa pre Jordana Rudessa. Portnoy a Petrucci na neho natrafili v časopise Keyboard Magazine, kde bol Rudess čitateľmi označený ako “best new talent”. Pozvali ho na koncert v Burbank (Kalifornia) a potom mu ponúkli trvalé miesto v DT. Namiesto nich Rudess zvolil koncertovanie s Dixie Dregs, čo mu zaručovalo viac osobnej voľnosti. Tak DT vzali Dereka Shereniana, ktorý predtým hral napr. aj s Alice Cooperom. Po spoločnom turné “Awake” sa skupina rozhodla vziať Sheriniana natrvalo.
A CHANGE OF SEASONS, FALLING INTO INFINITY
DT s novým klávesákom nezačali okamžite pracovať na nových nahrávkach. Fanúšikovia z celého sveta, spojení na “YtseJam Mailing List” (obľúbená forma komunikácie medzi DT a fanúšikmi), začali tlačiť na skupinu, aby oficiálne vydali skladbu A Change of Seasons, ktorá bola zložená v r. 1989 pre album Images and Word, no 17 minút bolo priveľa. DT ju príležitostne hrali naživo. Petícia fanúšikov bola úspešná a v máji r.1995 DT skladbu prepísali na 23 minút a za výdatného vkladu Sheriniana nahrali v štúdiu. Spolu s niekoľkými cover skladbami, nahratými naživo, vyšiel album A Change of Seasons. Po krátkom koncertovaní na podporu novinky si DT dali na niekoľko mesiacov prestávku, počas ktorej jednotliví členovia skupiny chystali podklady pre nasledovné spoločné schôdzky za účelom skladania nového materálu. Po personálnych zmenách v spoločnosti EastWest, nové vedenie začalo tlačiť na DT, aby zložili album prístupnejší masám. Súčasne s tlakom na skupinu, aby sa vložila viac do mainstreamu, EastWest naverbovali skladateľa a producenta Desmonda Childa, aby pracoval s Petruccim na jeho novej skladbe You Not Me. Child mal významný vplyv na album, skladby sa posunuli k zjednodušeniu a boli viac “radio-friendly”.
DT napísali materiál takmer na dve CD, vrátane 20-minútovej skladby, pokračovania z Images A Words, Metropolis Part 1: The Miracle and the Sleeper. Spoločnosť však nedovolila vydať dvojalbum, pretože cítila, že 140 minút verejnosť nestrávi. James LaBrie tiež cítil, že album by mal byť jeden CD disk. Nepoužité skladby neskôr vydali v Ytsejam Records pod názvom The Falling into Infinity Demos. Vhodné nahrávky vyšli na albume s názvom Falling into Infinity. Bol prijatý so zmiešanými pocitmi a celkovo sklamal kritikov, aj nízkou predajnosťou.
METROPOLIS PT. 2: SCENES FROM A MEMORY a príchod Jordana Rudessa
V roku 1997 Mike Varney zo spoločnosti Magna Carta Records pozval Portnoya, aby zostavil progresívnu superskupinu, ktorá nahrá album ako jeden v rade bočných projektov členov DT. Zostavu tvorili Portnoy (bicie), Petrucci (gitara), Tony Levin (bas gitara) a Jordan Rudess (klávesy), ktorý skončil s Dixie Dregs. Skupina si dala názov Liquid Tension Experiment a zafungovla ako médium, pomocou ktorého Petrucci a Portnoy presviedčali Rudessa, aby vstúpil do DT. V roku 1999 akceptoval ponuku a stal sa tretím klávesákom skupiny (nahradil Sheriniana).
Skupina sa zavrela do štúdia a Portnoy dal spoločnosti ultimátum, aby im umožnila úplnú tvorivú voľnosť. 20-minútovú skladbu Metropolis Part 1 prepracovali na kompletný koncepčný album, ktorý vyšiel v r. 1999 s názvom Metropolis Pt. 2: Scenes from a Memory a získal veľké uznanie, hoci v USA rebríčku obsadil len 73. priečku.
Nasledovalo viac ako ročné turné a koncerty odrážali divadelný aspekt albumu. Hrali komplet Scenes From a Memory s video projekciami plus druhú zostavu skladieb DT.
DVD Metropolis 2000 vyšlo na začiatku r. 2001 a skupina oznámila že na CD vydá komplet 4-hodinový koncert. Obal CD verzie koncertu s názvom Live Scenes from New York zobrazuje jedno zo skorších logo DT.
Originálny obal obsahoval srdce, oblohu nad New Yorkom a dvojičky WTC v plameňoch.
Nešťastnou zhodou okolností album bol vydaný v rovnaký deň, ako sa udiali teroristické útoky 11.9.2001. DT rýchlo zmenili názov albumu a neskôr bol znovu vydaný so zmenenou grafikou obalu, ale niekoľko kópií bolo predaných a stali sa zberateľskou vzácosťou.
SIX DEGREES OF INNER TURBULENCE
DT opäť vstúpili do BearTracks Studios, aby nahrali 6. štúdiový album. Roky potom, ako prvýkrát žiadali spoločnosť EastWest o možnosť záznamu dvojalbumu, konečne dostali šancu so Six Degrees of Inner Turbulence. Prvý disk obsahuje 5 skladieb a druhý disk jednu 42-minútovú skladbu. Album bol veľmi dobre hodnotený kritikmi. Počas nasledovného roka a pol boli na svetovom turné, live show rozšírili o kompletné cover albumy Metallica - Master of Puppets a Iron Maiden - The Number of the Beast.
TRAIN OF THOUGHT
V r. 2003 nahrávali ďalší album. Zatiaľčo album Scenes from a Memory bol simultánne skladaný a nahrávaný v štúdiu, teraz skupina zvolila iný prístup. Tri týždne pred nahrávaním DT najskôr skladali mimo štúdia. V polovici nahrávacích frekvencií sa zúčastnili spoločného turné v severnej Amerike so skupinami Queensryche a Fates Warning. Vo finále každého koncertu bolo spoločné hranie Dream Theater and Queensryche na javisku, kde často hrali cover skladby. Po turné sa DT vrátili do štúdia, aby zakončili 7. album – Train of Thought.
Sústredili sa na album so silnými skladbami, lebo ich inšpirovali hrané cover albumy Master of Puppets a Number of the Beast. Nový album je priamočiarejší metal.
Album mal u kritiky úspech a skupine priniesol nárast počtu fanúšikov, ktorí počúvali metalu. Nasledovalo ďalšie svetové turné, počas ktorého robili úvod k vystúpeniu ich vzoru – skupine Yes. Ich Train of Thought World Tour je zvečnené na zázname koncertu v Nippon Budokan Hall v Tokyu a vyšlo ako CD/DVD 5.10.2004.
OCTAVARIUM
Osmy album DT nahrávali v štúdiu Hit Factory v New Yorku a s názvom Octavarium vyšlo 7.6.2005. Opäť zmenili smerovanie, za čo si vyslúžili zmiešané reakcie od fanúšikov.
Počas rokov 2005 a 2006 koncertovali na oslavu 20. výročia skupiny a turné zakončili
v Radio City Music Hall New York 1.4.2006. Hoci show malo minimálnu reklamu, bolo vypredané dlho dopredu. Koncerty pod názvom Score vyšli na CD a DVD vo vydavateľstve Rhino Records 29.8.2006. DT boli prvýkrát doprevádzaní orchestrom (Octavarium Orchestra).
Vývoj od roku 2007
SYSTEMATIC CHAOS, GREATEST HITS
Ďalší album DT, Systematic Chaos bol vydaný 5.6.2007 s novou spoločnosťou - Roadrunner Records, ktorá urobila poriadnu reklamu. Výsledkom bola 19. priečka v Billboard 200.
V júli t.r. vyšlo video Constant Motion a neskôr autorizovaná monografia Lifting Shadows, detailne mapujúca prvých 20 rokov DT. V r. 2009 vyšla doplnená a rozšírená verzia Systematic Chaos s 8 skladbami.
Svetové turné Chaos In Motion World Tour 2007/2008 odštartovali v Taliansku. Hrali na koncerte Gods of Metal (3.6.2007), na festivale Fields Of Rock v Holandsku ( 17.6.2007) a na mnohých ďalších európskych festivaloch. DT sa vrátili 24.7. do severnej Ameriky - San Diego, Philadelphia ( 26.8.). Zbytok roku 2007 a r. 2008 pokračovali v Ázii, južnej Amerike a prvý raz v Austrálii.
Dňa 1.4.2008 vyšiel výberový dvojalbum Greatest Hit (...and 21 Other Pretty Cool Songs), na zostavení tracklistu sa aktívne zúčastnili DT.
Potom Mike Portnoy zorganizoval turné Progressive Nation 2008 po mestách, kde nikdy predým nekoncertovali alebo kde nehrali niekoľko rokov. Po turné, dňa 30.9.2008 vydali DVD Chaos in Motion 2007–2008. Vyšlo v 2 verziách: 2DVD a 3CD+2DVD.
BLACK CLOUDS & SILVER LININGS
Mike Portnoy oznámil 2.6.2008, že DT budú nahrávať nový album. Začali na ňom pracovať 7.10.2008. Desiaty album vyšiel 23.6.2009 s názvom Black Clouds & Silver Linings. Okrem CD vyšiel na LP a 3CD (štúdiový album, inštrumentálne mixy štúdiovej verzie a 6 cover skladieb, napr. Queen a Rainbow). Album debutoval 1.7.2009 v rebríčku Billboard's Top 200 album chart na 6. mieste. V decembri 2009 počas turné v Austrálii raz koncertovali spolu s Pain of Salvation a v marci 2010 DT hrali v južnej Amerike s Bigelf. V lete 2010 podporili turné Iron Maiden v USA a Kanade.
ODCHOD MIKE PORTNOYA A 11. ŠTÚDIOVÝ ALBUM
V júni 2010 v interview James LaBrie oznámil, že skupina si dá prestávku a potom začnú v štúdiu pracovať na ďalšom albume. Dňa 8.9. 2010 Mike Portnoy oznámil, že opustí skupinu DT. V oficiálnom vyhlásení uvádza, že požiadal kolegov z DT o dlhšiu prestávku, lebo sa cíti vyhorený vďaka takmer neprestajnému 20-ročnému kolotoču v skupine. Ostatní vraj nesúhlasili a chceli pokračovať aj bez neho. Tak sa aj stalo a od októbra 2010 začali hľadať nového bubeníka. Portnoy si to rozmyslel, chcel sa vrátiť (aj kôli fanúšikom), ale zbytok skupiny ho odmietol.
Vo februári 2011 John Petrucci oznámil na Facebooku, že DT majú zložené skladby pre nový album, 29.4.2011 DT oznámili na Youtube, že novým bubeníkom sa stal Mike Mangini. V ďalších týždňoch a mesiacoch intenzívne pracovali v štúdiu na nahrávaní nového albumu.
http://www.progarchives.com/artist.asp?id=378
http://www.dreamtheater.net/info_biography.php
http://www.allmusic.com/artist/dream-theater-p17134/biography
http://en.wikipedia.org/wiki/Dream_theater
PaloM, 6/2011
... (celý článek)
Související kapely/osobnosti: Petrucci, John
| Liquid Tension Experiment
