Reakce na recenzi:

alienshore - @ 21.07.2016

Jazz Q je veľký pojem na československej jazz-rockovej scéne. Majú za sebou históriu, na ktorú sa fanúšikovia aj znalci radi odvolávajú a ako jedna z mála kapiel ešte stále fungujú, a vydávajú albumy. Návrat v podobe Znovu (2013) nebol žiaden zázrak ako sa občas písalo v recenzných kruhoch. Máme tu však ďalší zaujímavý počin s názvom Talisman. Pekný obal navodzuje domnienku, že tento album môže byť parádny gulášik jazz/fusion a world music. Bohužiaľ, je to len očný klam na zblbnutie potenciálnych kupujúcich.

Naozaj sa mi nechce zachádzať do minulosti a deklarovať aká legenda je Jazz Q, to rád prenechám iným. Album Talisman je tu a je odrazom momentálneho skutočného rozpoloženia Martina Kratochvíla ako skladateľa. Nuž, minulosť a prítomnosť v jeho prípade našla spoločný bod. Kratochvíl totižto ešte stále spí v 70-tých rokoch a hrá si svoje jazz-rockové etudy. V niektorých momentoch silne balansuje na hrane gýču a priemernosti. Jediné, čo je súčasné je naozaj len zvuk. Všetko tu znie akosi staro, monotónne a niektoré songy by sa hodili kľudne aj do filmu o Vinnetou-ovi.

Ak by som mal hodnotiť skladby samotné, tak sa obávam, že by mi asi došiel arzenál mojich obľúbených slov, ktoré rád používam. Zabudnite na to, že budete počuť Afriku, tak ako je to priamo naznačené na obale. Budete počuť len nostalgiu, vykrádanie samého seba, lamentovanie nad sebou samým, absenciu akejkoľvek jazz-rockovej energie a radosti z hrania. Smrdí to tu suchopárnou profesionalitou a nie je tu žiaden úsek, kde by človek dostal aspoň kúsok adrenalínu a nadšenia. Ako tak milo na mňa pôsobia skladby "Návěj" a "Drobnolistý kvítek", tie považujem aj za najlepšie, lenže ani v týchto prípadoch nemožno hovoriť o nejakom neslýchanom jazz-rockovom umení.

Niekomu tento album príde ako príjemný výlet do minulosti. Nie sme však už v rokoch 70-tých a tieto pózy mi nepripadajú ani veľmi fanúšikovské, ale skôr vypočítavé. Ono je to v hudbe samotnej aj cítiť. Československý jazz-rock svoje vrcholy už priniesol a nie je dôvod sa len vždy priživovať na svojej minulosti. Od muzikanta ako je Martin Kratochvíl by nadšenec jazz-rocku a fusion vo všeobecnosti očakával pohľad, ktorý by na daný žáner dokázal vrhnúť aj iné svetlo. Slovné hodnotenie albumu Talisman je tentoraz horšie, než hviezdičky samotné.