Jazz Q - Talisman (2016)

21.07.2016 alienshore | #

Jazz Q je veľký pojem na československej jazz-rockovej scéne. Majú za sebou históriu, na ktorú sa fanúšikovia aj znalci radi odvolávajú a ako jedna z mála kapiel ešte stále fungujú, a vydávajú albumy. Návrat v podobe Znovu (2013) nebol žiaden zázrak ako sa občas písalo v recenzných kruhoch. Máme tu však ďalší zaujímavý počin s názvom Talisman. Pekný obal navodzuje domnienku, že tento album môže byť parádny gulášik jazz/fusion a world music. Bohužiaľ, je to len očný klam na zblbnutie potenciálnych kupujúcich.

Naozaj sa mi nechce zachádzať do minulosti a deklarovať aká legenda je Jazz Q, to rád prenechám iným. Album Talisman je tu a je odrazom momentálneho skutočného rozpoloženia Martina Kratochvíla ako skladateľa. Nuž, minulosť a prítomnosť v jeho prípade našla spoločný bod. Kratochvíl totižto ešte stále spí v 70-tých rokoch a hrá si svoje jazz-rockové etudy. V niektorých momentoch silne balansuje na hrane gýču a priemernosti. Jediné, čo je súčasné je naozaj len zvuk. Všetko tu znie akosi staro, monotónne a niektoré songy by sa hodili kľudne aj do filmu o Vinnetou-ovi.

Ak by som mal hodnotiť skladby samotné, tak sa obávam, že by mi asi došiel arzenál mojich obľúbených slov, ktoré rád používam. Zabudnite na to, že budete počuť Afriku, tak ako je to priamo naznačené na obale. Budete počuť len nostalgiu, vykrádanie samého seba, lamentovanie nad sebou samým, absenciu akejkoľvek jazz-rockovej energie a radosti z hrania. Smrdí to tu suchopárnou profesionalitou a nie je tu žiaden úsek, kde by človek dostal aspoň kúsok adrenalínu a nadšenia. Ako tak milo na mňa pôsobia skladby "Návěj" a "Drobnolistý kvítek", tie považujem aj za najlepšie, lenže ani v týchto prípadoch nemožno hovoriť o nejakom neslýchanom jazz-rockovom umení.

Niekomu tento album príde ako príjemný výlet do minulosti. Nie sme však už v rokoch 70-tých a tieto pózy mi nepripadajú ani veľmi fanúšikovské, ale skôr vypočítavé. Ono je to v hudbe samotnej aj cítiť. Československý jazz-rock svoje vrcholy už priniesol a nie je dôvod sa len vždy priživovať na svojej minulosti. Od muzikanta ako je Martin Kratochvíl by nadšenec jazz-rocku a fusion vo všeobecnosti očakával pohľad, ktorý by na daný žáner dokázal vrhnúť aj iné svetlo. Slovné hodnotenie albumu Talisman je tentoraz horšie, než hviezdičky samotné.
reagovat

bullb @ 27.07.2016 12:07:12
Vďaka za tip. Predpokladal som, že Kratochvíl už nemá chuť vydávať nové albumy. Teda k veci: každá skupina - interpret je charakteristický svojou produkciou. Alebo aspoň by mal byť. Prečo ? lebo rokmi dospel k nejakému stavu, ktorý hovorí: To som ja. Talisman je pekná vec. Čakáme od Jazz Q progres ? Čo je v súčasnosti progres ? Alebo: Čo bol progres ? Netrúfam si odpovedať. Priznávam, že LP od Elegie až po Hvězdoň mi splývajú do jednej hudobnej línie. Veľmi príjemnej. Talisman je pokračovateľom.

Mohyla @ 27.07.2016 14:43:38
bulb, Tvoj pohľad na album, aj nasledovná charakteristika:
" Teda k veci: každá skupina - interpret je charakteristický svojou produkciou. Alebo aspoň by mal byť. Prečo ? lebo rokmi dospel k nejakému stavu, ktorý hovorí: To som ja." mi je veľmi blízka, ja hodnotím Talisman 4*.

alienshore @ 27.07.2016 18:53:24
bullb: spomínal tu niekto progres? :-), kvalita však nie je ekvivalentom nudy, ale zosobnením tvrdej a poctivej práce, a to Talisman rozhodne nie je ...

PaloM @ 27.07.2016 19:20:17
Talisman mám o kúsok radšej ako Znovu a myslím si, že je to poctivá muzikantská práca. Posledný odstavec recenzie považujem za mylný názor. Som presvedčený, že posledné albumy Jazz Q vyšli skôr na žiadosť mnohých fanúšikov ako z vypočítavosti. Skupina je žiadaná a určite prináša fanúšikom radosť, že sú tu a hrajú slušný jazz rock. Ja osobne od M.Kratochvíla neočakávam iný pohlad ani iné svetlo.

alienshore @ 27.07.2016 19:30:13
takýto jazz-rock dnes vydá skoro každá kapelka z hornej dolnej, dokonca aj tie vedia čo je to aspoň poctivé remeslo v jazz-rocku, Jazz Q nevie ani to, je to jazz-rock pre pamätníkov a nie pre fanúšikov skutočného jazz-rocku s myšlienkou a hĺbkou ..., dávať spásonosné nálepky národným a zaslúžilým umelcom je na progboarde samozrejme trend, aspoň je teda o čom kecať :-)

Zdeněk @ 27.07.2016 20:01:05
Hodnocení v téhle recenzi je poměrně tvrdé ikdyž s některými výtkami lze souhlasit. Ptám se proč recenzent po
tak sžíravé kritice uděluje 3 hvězdičky.

alienshore @ 27.07.2016 20:10:39
Zdeněk: v recenzii je to priamo napísané - suchopárna profesionalita, teda presnejšie povedané, hranie o hraní, muzikanti tu hrajú ale bez hlbšej myšlienky, 3 hviezdy znamená priemer, tým Talisman aj je, v kontexte jazz-rocku bezpochyby, ono to však niečo stojí pozrieť sa na veci bez ružových okuliarov, ja som pri písaní však žiadne okuliare nepoužil ...

Jarda P @ 28.07.2016 05:23:23
Jazz Q pro mě představuje pouze Pozorovatelna a především Symbiosis. Po návratu Kratochvíla z Bostonu a změně stylu na tehdy módní jazzrock mě po krátké době přestali bavit. Svou roli sehrálo i jejich povyšování nad rockovou hudbou, pro ně příliš jednoduchou. Dodnes vidím Kratochvíla, jak si na besedě ve strahovském klubu dělá srandu z Hotelu California. Jazz Q sice dělali "pořádnou hudbu" pro kluby, Eagles na druhou stranu dobyli svět.

bullb @ 28.07.2016 07:58:55
Tak to má byť. Debata k jazz rockovej legende sa mi páči. Kratochvíl možno má "čudné" maniere, ale komu česť tomu sláva. Rôznosť názorov na tom nič nemení. K Symbiosys: vyšla v tom istom roku ako Pozorovatelna a IMHO Duggan to celé len kazí. O rytmike ani nehovorím - ťažkopádna. Amerika Kratochvílovi prospela. Naučil sa tam napríklad ako má vyzerať mixáž.
Alebo inak: príklad ktorý každý bude poznať. Tvorba Deep Purple po Made in Japan. Nebol to kalkul ?