Paradise Lost - Believe In Nothing (2001)

Reakce na recenzi:

alienshore - 4 stars @ 05.04.2016

Paradise Lost v období Icon a Draconian Times prežívali veľmi úspešné obdobie a ich meno sa často objavovalo v rôznych prestížnych magazínoch. S príchodom albumu One Second však prišiel šok, ktorý naozaj nik nečakal. Paradise Lost začali hrať "depeche-rock". Táto éra vyvolávala vášnivé diskusie metalistov, ktorí s istou nechuťou prijímali ich novú tvár. Treba však povedať, že im to prihralo záujem aj nemetalových hudobných fanúšikov. One Second bol napriek všetkému skvelým dielom a napr. aj hitová skladba Say Just Words je skutočným skvostom v ich tvorbe. Nasledujúce albumy Host a Believe In Nothing si môžu podať ruky, čo sa týka negatívnych hodnotení a postojov zo strany fanúšikov.

Holmes a Mackintosh neradi spomínajú na obdobie práve týchto dvoch štúdiových počinov, pretože ho považujú za pomýlené. Spôsob akým vnímajú hudbu dotyčnej kapely jej muzikanti a poslucháči, však nie je jedno a to isté. To, že Paradise Lost vpustili do svojej tvorby vplyv elektronických mágov Depeche Mode má z dnešného pohľadu svoj valný význam a posunulo ich to nepochybne vpred. Believe In Nothing je môj najobľúbenejší z trojice "depešácky" ladených opusov. Musím však súhlasiť s vyhlásením Nicka Holmesa, že produkcia na tomto albume sa až tak nevydarila. Jeho silná melodická nátura je ale tým dôvodom, prečo si u mňa vydobylo tak silnú pozíciu. Myslím si, že s detailnejšou producentskou prácou by tento počin vážne konkuroval aj Draconian Times.

Štýlovo by sa dal označiť ako mix alternatívneho rocku a gothic-rocku. Zvuk značne zjemnili, no oproti Host pribudlo viacej rockových prvkov. Paradise Lost opäť potvrdzujú, že sú majstri pochmúrnych melódií. Už hneď úvodná I Am Nothing má nepochybne výrazný melodický podtext. Singlovú Mouth považujem za jednu z najkrajších skladieb v ich katalógu vďaka naliehavej melódii a úžasnému sólu Grega Mackintosha. Nasledujúce songy Fader, Look At Me Now, či Illumination majú neskutočnú hĺbku a krásne elektronické aj gitarové momenty. To je to, čo chýba ich neskoršej produkcii, keď sa opäť pohrúžili do metalu. Pokračuje to aj u veľkolepo poňatej Divided s nápaditými orchestrálnymi vsuvkami. Melodickými erupciami sú napumpované tvrdšie tracky ako Control a No Reason. Kopec dobre premyslenej elektroniky a rockových gitár tvoria monolit, cez ktorý preteká množstvo emócií a týka sa to v podstate každej jednej skladby na tomto albume. Aj posledná značne melancholická World Pretending patrí do tejto kategórie.

Skúste na chvíľu zabudnúť, že Paradise Lost je metalová kapela a nechajte sa vtiahnuť do zvláštneho sveta Believe In Nothing. Prekvapujú ma občas jeho silne negatívne hodnotenia, no vnímam to ako dôsledok ich metalovej minulosti. Jeho atmosféra je ťažšia na vstrebanie a môže za to už spomínaná ťažkopádnejšia produkcia. Believe In Nothing by mohol osloviť napr. aj fanúšikov neskoršej tvorby kapely Anathema. Jeho najväčším pozitívom sú výborné gitarové sóla a emocionálny spev Nicka Holmesa, ktorý práve tu dokázal, že jeho talent prekračuje metalový žáner.

Hodnotenie: 4,5

 


Copyright © easyaspie.cz Created in 0.0386 s.