Reakce na recenzi:

alienshore - @ 26.06.2016

Čakanie na nový album Fates Warning tentoraz netrvalo deväť rokov a tak tu máme novinku Theories Of Flight. Predchodca Darkness In A Different Light bol tvrdší a zároveň aj náročnejší pre ušné laloky. Tentoraz, kapela urobila určitý kompromis a skĺbila silnejšiu melodiku s razanciou progresívneho metalu. Aranžmány však majú podobný charakter a smer, ktorý nastolil už spomínaný predošlý album.

Aký je rozdiel medzi Fates Warning teraz a predtým? Otázka je zaujímavá aj z pohľadu sumarizovania ich pomerne dlhej hudobnej kariéry. Štýl a esencie sú stále zachované. No zmena na poste bubeníka im spôsobila výrazné manko. V ich tvorbe je čím ďalej, tým menej sofistikovanosti a hĺbavej atmosféry, ktorá ich tak kedysi zdobila za pôsobenia Marka Zondera. Bobby Jarzombek je ultra-technický bubeník, ktorý zahrá naozaj čokoľvek. Jeho úder je však tvrdý a technické vývrtky pôsobia tak trochu bezcitne. Mark Zonder bol architekt, vedel presne kedy má pritlačiť a kedy ubrať. Výsledkom bola ohromná dynamika. Fates Warning bez Zondera je skoro ako Rush bez Neila Pearta.

Teraz k albumu. Prvá polovica priam ukážková. Výborným príkladom strhujúcej dynamiky je prvý náklep From The Rooftops. Pripomína mi to ich klasické obdobie z 90-tých rokov. Hitová pecka Seven Stars je už akousi povinnosťou, ale opäť sa podarilo podchytiť chytľavosť melódií bez kŕčovitosti a lepkavosti. Je to v podstate jedna z najlepších skladieb na albume. Ambíciu tváriť sa hitovo nezaprie ani nasledujúca SOS, jednoducho radosť počúvať. Vrcholom je 10-minútová The Light And Shade Of Things, ktorá nádherným spôsobom miesi smutné zádumčivé plochy s výborným odpichom k tvrdším gitarám a skvelému refrénu.

Druhá polovica však taká už nie je. Kým tá prvá je nabitá aranžérskym umom a pôsobivou melodikou, tak druhá sa nesie v znamení väčšieho stereotypu. White Flag, Like Stars Our Eyes Have Seen a The Ghosts Of Home majú podobný charakter a smerujú viac k tvrdšiemu poňatiu progresívneho metalu. Chýba mi tu sofistikovanejšia štruktúra a ani melódie nemajú taký výrazný efekt. Dali by sa však označiť ako vysoký štandard Fates Warning. Posledná Theories Of Flight mi príde skôr ako neškodná inštrumentálna výplň.

Album je ako celok vyvážený, napriek istému rozdielu medzi prvou a druhou polkou. Dáva jednoznačne na frak tohtoročným Dream Theater a o konkurencii ani nehovoriac. Fanúšikovia sa môžu tešiť na výdatnú porciu prvotriedneho progresívneho metalu a v podstate isté nadšenie nechýba v tomto smere ani mne. Je v tom cítiť veľa poctivej práce a to mi od zakladateľov tohto štýlu úplne stačí. Fates Warning majú svoje vrcholy už za sebou, ale ak budú vydávať takéto albumy, tak ich existencia je stále opodstatnená a aj prínosná.