Reakce na recenzi:

alienshore - @ 07.08.2017

Začiatky smrtiacej odnože metalu sú nepochybne zaujímavou kapitolou. Ako prví s týmto hudobným štýlom začali americkí Death s kultovým albumom Scream Bloody Gore. Na svet teda začali prichádzať podobné kapelky zložené z mladých zúrivých muzikantov, ktorí sa snažili v onej nie celkom naklonenej dobe presadiť, napriek tomu, že táto hudba nebola pre širšie masy akceptovateľná. Veľa z nich bolo priemerných, no niektoré vďaka lepším inštrumentálnym schopnostiam dosiahli vytúžený status a dokonca aj obstáli v skúške času. Jednou z nich sú aj holandskí Pestilence ...

Koniec 80-tých rokov a začiatok 90-tých rokov je pre mňa zábavný z dvoch uhlov pohľadu. Mládež v tej dobe počúvala buď New Kids On The Block alebo Death, Carcass, Morbid Angel, či práve Pestilence. Death-metal predstavoval odpor voči komerčnej hudbe a určite to nebolo nič pre kresťansky orientovaných poslucháčov, keďže texty mali okultný charakter, prípadne inklinovali ku gore tematike. Bol však rýchly, úderný a jednoznačne iný než tradičnejšie poňatý heavy-metal. Mal svoju progresívnu trajektóriu a kapely skúšali pristupovať k jeho tvorbe aj s iným aranžérskym konceptom, než napr. s prvoplánovou brutalitou typu Cannibal Corpse.

Testimony Of The Ancients je dôležitý vývojový krok smerom k progresívnemu a hudobne hodnotnému death-metalu. Technicky vybrúsený, inovatívny a jednoznačne zvukovo počúvateľný. Pestilence nejdú za každú cenu do najvyšších rýchlostných otáčok. Naopak, chcú byť rozmanitý, dynamický a vedia aj krásne spomaliť, ak je to potrebné. Začleňujú do muziky prekvapivo aj klávesy, čo v tomto štýle nemusí vždy zaručene fungovať. Využili ich hlavne pri temne znejúcich predohrách, ktoré vytvárajú občas až hororovú atmosféru. Objavujú sa však aj v konkrétnych skladbách a treba povedať, že Scott Burns urobil v tomto smere špičkovú prácu ako producent.

Na albume sa nachádza v podstate osem regulárnych songov. Mameli ako spevák nie je žiaden zázrak, ale má prejav, ktorý je rozpoznateľný. Melodickejšie gitarové momenty odľahčujú technicky zložitejšie aranžmány. Skladba Twisted Truth má nádherné gitarové sólo, vystrihnuté ako z knihy o progresívnom rocku. Veľmi podobne je na tom aj Land Of Tears. Striedajú sa v nich typické guľometové rytmy a zrazu z ničoho nič vám Pestilence ponúknu takéto melodické hody. Prophetic Revelations mi pripadá ako keby bola inšpirovaná americkou death-metalovou scénou a ako bonus sem pridali aj ženské orgazmy. Album zakončuje aranžérsky grandiózna pecka Stigmatized a krásna progová miniatúra In Sorrow. Každá skladba je niečím nápaditá a prekvapivá v tom, ako do seba zapadajú niektoré odlišné žánrové prvky.

Technika hrania od vydania Testimony Of The Ancients značne pokročila, ale album má stále svoj neotrasiteľný status. Obsahuje kopec výborného materiálu, ktorý v tej dobe vyjadril veľmi hlasno myšlienku, že death-metal nemusí byť len o rýchlosti, ale hlavne o kvalitných nápadoch, ktoré by mali byť nositeľom nejakej myšlienky. Death-metal dnes už zďaleka neprináša takéto opusy. V podstate sa chlapci naučili hrať rýchlo, technicky a zbesilo, ale poslucháča tým len ubíjajú. Chýba im nadstavba, akú do tohto štýlu vniesli Death alebo Pestilence. Navyše, stále budú čerpať inšpiráciu z týchto klasických albumov, ktoré definitívne zmenili tvár metalu ...