Temple of the Dog - Temple of the Dog (1991)
Reakce na recenzi:
POsibr - @ 07.10.2017
Say hello 2 heaven, Chris...
Temple of the Dog je v prvom rade poctou pre zosnulého Andrewa Wooda, ktorý sa predávkoval heroínom v roku 1990. Jeho kamarát Chris Cornell dal dohromady partiu muzikantov, ktorí o pár mesiacov neskôr vydávajú zásadný grungeový album Ten, už pod štítkom Pearl Jam. Hudobne sa ale nemusíme držať všakovakých nálepok, ide o poctivý rock s príchuťou 90. rokov. V máji nás opustil aj, žiaľ, sám Cornell. Jeden z najväčších hlasov za sebou zanechal naozaj veľmi hodnotné dedičstvo a Temple of the Dog tam rozhodne patrí.
Hneď na úvod nás čaká SAY HELLO 2 HEAVEN, adresná pieseň v spomienke na spomínaného Wooda. Zvonivá gitara rozbrní sluchovody a razom sa pridá Cornell s precíteným spevom, miestami ľahkým ako vánok a inokedy zase dravým, sťa búrka na mori. Naozaj ide o parádny kúsok. Následne prichádza jedenásťminútová REACH DOWN, podľa mňa trošku nerozumne umiestnená hneď na úvod albumu, keďže miestami mi pripadá pridlhá. Začiatok v klasickom rockovom kabáte je veľmi slušný. Približne v polovici sa začína dlhé gitarové sólo, ktoré síce neohúri, no ani neurazí. Vyzdvihol by som vytrvalé bubnovanie Matta Camerona, ktorý do toho búši s odhodlaním a vervou. HUNGER STRIKE je komerčne najúspešnejšia skladba z albumu, zároveň ide o prvú skladbu, na ktorej zaznel hlas Eddieho Veddera. Pieseň má všetky znaky hitovice, no to jej vôbec neuberá na príťažlivosti, aj keď o vrchol albumu podľa mňa nejde. PUSHIN' FORWARD BACK sa začne dravou gitarohrou a už na nás útočí Cornell. Nefalšovaný grunge, ak by sme chceli skladbu žánrovo špecifikovať. Opakujúci sa vokálny motív je obalený gitarou Mikea McCreadyho a celé to okolo nás prefrčí, ani sa nenazdáme - ostáva iba dobrý dojem. Mojím osobným favoritom je skladba CALL ME A DOG, melancholická balada, smutná vo svojej kráse. Emócie sú jasne identifikovateľné, či už sprostredkované spevákom, či gitaristom. V skladbe je aj krátke, no nádherné gitarové sólo. Pieseň je naozaj vynikajúca, len to netreba preháňať s jej počúvaním, keďže by človek prepadol depresiám. Veľmi dobrá práca.
TIMES OF TROUBLE je ďalšia podarená skladba, ktorá sa nesie v pokojnom duchu, až na samotný záver, kde Cornell naozaj predvádza čosi čarovné. V skladbe zaznie aj sólo na fúkaciu harmoniku (Cornell), čo by človek v grunge veľmi nečakal. Textovo je skladba výborne ošetrená, dokumentuje závislosť od heroínu (ale dá sa aplikovať na čokoľvek) a žiaľ, frustráciu a trápenie, s ňou spojené. Spevák tu strieda rôzne hlasové polohy, perfektne je tu počuť, čo tento človek s hlasivkami dokázal. WOODEN JESUS tematicky nadväzuje na predošlú skladbu. Bicie a perkusné entreé pripraví človeka na ďalšiu emotívnu vec. Toto je soundtrack k závislosti, ak by človek počúval len melódiu, mohol by mať dojem pozitívnej skladby, avšak text nás vráti do reality. Metaforické obrazy sprostredkujú zúfalosť, sebapoškodzovanie, depresiu. Celkovo platí, že album je textovo na výbornej úrovni, za čo určite patrí vďaka Chrisovi Cornellovi. YOUR SAVIOR má už od počiatku príchuť čohosi pre album exotického. Opakujúci, sekaný gitarový motiv poskytuje kulisu pre znechuteného a nahnevaného Cornella. McCready si tu strihne aj zaujímavé gitarové sólko, opäť krátke, ale úderné. FOUR WALLED WORLD sa nikam neponáhľa, naopak, je veľmi ťaživá a hutná, parádna práca s gitarou dokresľuje atmosféru beznádeje. Pieseň má výborné dynamické outro, s Cornellovým krikom a parádnou inštrumentálnou zložkou (gitara!). Na záver nás čaká ALL NIGHT THING, symptomatické plechovým bubnovaním a zvukovou kulisou alá organ (hrá naň producent Rick Parashar). Je to melancholické, má to nádych blues a cítiť z toho rozlúčku, náznak zmierenia. Parádna vec, parádny koniec.
Album je naozaj podarený, toto je pocta ako hrom. Myslím si, že Cornell a spol. odviedli pri spomienke na Wooda vynikajúcu prácu. Bohužiaľ, najsilnejšie emócie sú často podnietené tragédiou a hlbokým smútkom. Aj taký je život, aj taká je hudba. Vďaka za tú atmosféru, pohladí dušu a donúti človeka zamyslieť sa. Vďaka.
Odpočívajte v pokoji, Andrew Wood a Chris Cornell.