Uriah Heep - Into The Wild (2011)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 30.10.2011
Svieža rocková rytmika, tona melodiky, nadupané gitarové sóla, staré dobré klávesové sedemdesiatky, párplovský spevák s uriášovskými vokálmi, viac by som asi ani nemusel písať. Ale predsa.
Nail on the head je pekne posadená vec, nasleduje vskutku uháňajúca skladba I can see you s vcelku podliezavým refrénom, ale v dobrom zmysle slova. Nastáva okamih, kedy sa spolu s Uriah Heep vydávam do divočiny. Into the wild je klasická 70’s skladba (tie klávesy!) seknutá s 80’s pop metalovými slohami i refrénmi, poctivý rockový zvuk z nej robí jednu z najlepších skladieb, aké sa na albume nachádzajú. Osobne sa mi najviac páči skladba Money Talk. Je to taká klávesová hard rocková jednohubka plná sekaných rifov, akých sa neobjem. Energetická sústava ľubovoľnej krajiny by zaplesala nad elektrifikovaným prívalom z I’m ready. Absolútne predvídateľná balada Trail of diamonds má v sebe toľko klišé, až nemožno konštatovať iné, ako že je to super. Keď sa v polovici dostaví rázna rocková vsuvka, človeku sa chce skákať po izbe a napodobovať epileptika vo švungu. Ďalšia chytľavá unisonovka, Southern star, stavia na pretekajúcej melodike, dobre jej tak. Believe je v kontexte albumu trošku slabšia „obyčajná“ rocková pesnička, taký závan Wake the sleeper. Navyše, jej rádiový nádych je mierne otravný (pravda, na rádiovku je to pridlhá záležitosť). Ďalší populárny klišé efekt á la tvárime sa tvrdo i východne nesie názov Lost, ku koncu albumu skupine dochádza invencia, aspoň sa však nevyhýba melodickému nátlaku na poslucháčov, stačí si vypočuť ďalšiu rádiovku T-bird Angel. Aplikácia nepopulárneho, ale o to viac významného umenia škrtať by albumu v tomto okamihu prospela. Nie, že by to bolo zlé, to nie, ale zbytočne sa predlžuje minutáž albumu bez nejakého seriózneho dôvodu. Záverečný slaďák Kiss of freedom sa mi páči. Hoci sa záver naťahuje ako žuvačka odmietajúca opustiť podrážku obuvi, mám takéto clivé refrény rád.
Po neinšpiratívnom hard rocku prezentovanom na albume Wake the sleeper som sám seba prekvapil, keď som podľahol volaniu divočiny a vybral som sa do nej neozbrojený. A dobre som urobil, inak by ma album Into the wild odzbrojil.