Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.04.2011

Keď sa nad tým zamyslím, Moraz a jeho hudobné aktivity sú mi buďto neznáme (sólová tvorba, Moody Blues z 80. rokov) alebo ma neoslovili tak, ako by som očakával (Refugee, Yes). Ako to už býva, existuje aj výnimka, čiže niečo, čo poznám a páči sa mi. Múdri ľudia už pochopili, pre seba dodám, že reč je o Mainhorse.

Zostava klasického klávesového classical rocku so silnými väzbami na produkciu slávnej kapely Nice, nepripúšťa nič iné, ako energickú jazdu. Prakticky všetky skladby zložil Moraz, takže klávesy hrajú prím, texty až na výnimky (raz Moraz, raz Kubinec) spísal Lockett, takže je hráčom číslo dva (a jeho ostrá gitara stojí za to). Do toho sa valí zodpovedajúca rytmika, čiže bubeník do toho mláti ako o život a kdesi v celkom hluku ho nadšene sprevádza basa.

Aký hluk, pýtate sa? Nuž, však si pustite Introduction (aký prekvapivý názov pre prvú skladbu). Tam je všetko. Azda až na pokoj, ten si skupina nechala pre skladbu Passing years. Tá by z citlivejšieho poslucháča vyžmýkala aj nejakú tu slzu, zvieranie v hrudnom koši a výraz tváre nie nepodobný jedincovi postihnutého zápchou. Slovom, je to náladovka. Such a beautiful day, tak krásny deň, si nemožno kaziť dajakou nudou, a tak si to hráči z Mainhorse po vzore spomínanej Nice, namiešajú tu z vokálnych cukroviniek, tam z hard rockových gitarových exhibícií a ešte inde zo všetkého možného, čo ich v tej chvíli napadlo. A že ich nemožno obviniť z nenapádania! Keď už sme pri slovičkárení, tak nápad napadnúť poslucháčov so skladbou Pale sky rozhodne patrí na predné strany vojenských stratégií. Uspať, vrhnúť sa na nepriateľa (teda, poslucháča) a totálne ho zmasakrovať, to celé za desať minút, Blitzkrieg má od roku 1971 novú definíciu. Rádiovo vybavená Basia má parádny hard rockový náboj, melodicky vtieravý spev jej vôbec nevadí, rovnako ako dravé inštrumentálne vsuvky (nedravé klasikou ovplyvnené vsuvky ani nemá cenu zmieňovať, to je samozrejmosť). More tea vicar by sa mohla volať More Basia, natoľko „podobné“ sú. To najlepšie na koniec, zvykne sa hovoriť. God je krásna dlhometrážna rocková skladba. Mainhorse rozhodne nemožno obviniť z akademickosti, všetky prezentované emócie sú prezentované nekompromisne a sviežo, a to nehovorím len o poslednej skladbe albumu.

Pretože Morazove nástroje ešte neznejú ani zďaleka tak synteticky, ako v Refugee či v Yes, a preto, lebo gitarista o úspornosti hrania možno počul, ale rozhodne sa jej neunúval venovať pozornosť, som sa rozhodol prihodiť k štyrom hviezdam aj piatu. Hod hviezdami je jednoznačne chytľavou disciplínou.