Reakce na recenzi:

hejkal - @ 31.01.2014

Ak si myslíte, že za rok sa kapela môže posunúť o svetelný rok ďalej, tak to neplatí o Cresside. Album Asylum z roku 1971 si tvrdohlavo hudie to isté, čo jeho starší brat.

Osem skladieb si hovie v melodickosti ako zazimovaný úhor v blate, chĺpky veštiace drsný vývoj opantávajú skladby ako Asylum. Naproti tomu, lízanka je trápne nedosladená oproti diabetickým „smrťákom“ typu Munich. Už tradične excelujú klávesy i gitary. Tie dokonca kúštik zjemnili, aby hrali na city. Symfonické prvky sa tiež výrazne posilnili, takže nečudo, že niektoré songy majú aj cez deväť minút. Ak sa niečo zmenilo, tak je to nálada, je nepokojnejšia, niekto by povedal i vážnejšia. Krásne to ukazuje brilantná záležitosť Survivor, vyplnená takmer brassrockovou hutnosťou alebo podmanivá skladba Lisa ktorá má jedinú smolu. Gradácia celého diela vrcholí v dlhočiznej kompozícii Let them come when they will. Tá zároveň naznačuje, že je škoda, že kapela po tomto albume už nič nevydala. A nie je to len preto, lebo je tu vydarená bubenícka prekáračka s dychmi, a tiež sa tu konajú gurmánske basovo-klávesové hody. Ide o majstrovskú ukážku dobového rockového podhubia, ktoré nemuselo nikomu nič dokazovať. Nie ako teraz, keď si bez reklamy navoňaná pseudorocková hudba ani nepípne.

Kto má rád jemnejšie rockovanie, ten si na tomto albume príde na svoje. Myslím si, že je o kúštik lepší než debut (obsahuje menej veselia) a hoci kapelu nepočúvam často, je chutná.