Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.04.2013

Druid patrí k tým skupinám , ku ktorým som sa dostal už dávno (a teda je to viac ako desaťročie). Dva albumy na jednom vydaní od BGO uvádzali typický fantazijný obal debutu Toward the Sun (menej vábnu kaluž Fluid Druid som si vtedy nevšímal) , navyše, zadná strana cédéčka hlásala roky vydania 1975 a 1976, nuž som sa dal zlákať. Neviem, čo som čakal, ale určite som nečakal, že dostanem dva zabudnuté albumy od Yes. Možno sa to bude zdať niekomu prehnané, ale v tých časoch som ešte pomerne rýchlo spoznával široké zákutia rockovej hudby 70. rokov a veril som, že všetka vtedajšia produkcia, známa i neznáma, bola dokonalá, objavná, krásna a najmä svojská, rozpoznateľná, jedinečná. Formácia Druid ma z tohto naivného stavu vyliečila.

Razor truth je evidentne pocta Yes, spevák Dane by mohol robiť Andersonovi dabléra. Napriek evidentnému využívaniu indigového papiera mám túto skladbu rád, je krehká ako francúzske pečivo, snáď sa Angličania neurazia. Skladieb je na albume celkovo deväť, žiadna nevybočuje z obkreslených vzorov, aj tak však mám pocit, že rytmika je priamočiarejšia, než by si podobná hudba žiadala. Niektoré momenty sú vydarené, Crusade napríklad strieda vankúše s klincovou posteľou vábnym spôsobom, ktorému sa nedá odolať. Najlepšou skladbou na albume je však výpravný kúsok symfonického rozmeru zvaný Nothing but morning, to sa musí počuť. Rovnako ako „genesisovské“ gitarové dumky v Left to find.

Art rock yesovského typu si vždy potrpel na vrstvené kompozície, sladké vokály a zručné muzicírovanie. To všetko Fluid Druid ponúka a „Yesomilci“ by nemali byť sklamaní.