Reakce na recenzi:

Brano - @ 26.12.2017

O Brand X som sa začal zaujímať už od puberty(tá u mňa v rôznych formách žiaľ pretrváva až dodnes),kedy som v denníku Smena v kultúrnej rubrike čítal taký miničlánoček o Philovi Collinsovi.Ten už na svojich sólovkách občas zaradil skladby,ktoré sa jemne povedané,vymykali zo zavedeného pop-rockového formátu.Ako príklad uvediem Thru These Walls(z albumu Hello,I Must Be Going...),alebo výživnú jazzovú praženicu Saturday Night And Sunday Morning(z albumu ...But Seriously.Obe sú poriadne natlakované dychovou sekciou...a dovolím si tvrdiť,že sa veľmi blížia k termínu Fusion.

A čas plynul,až sa mi raz podarilo kúpiť CD Unorthodox Behaviour.To už bol koniec 90-tych rokov a ja som veselo ulietaval na skupinách Return To Forever,Energit,The Mahavishnu Orchestra...takže nečudo,že taký Nuclear Burn bol pre mňa viac ako len priateľský buchnát do chrbta.Asi rok po miléniu mi po jednej návšteve predajne Roxy pribudol do zbierky aj Morrocan Roll a tento album ma oproti debutu prekvapil svojou väčšou prístupnosťou.

Sun In The Night a Collins spieva za sprievodu sitár zvláštnu melódiu,ktorú som si ja tak pracovne nazval ako "japonskú"...až mi to nakoniec tak zostalo.Po tom čo stvára Percy Jones na basu a Phil Collins na bicie,to treba počuť,o tom nemá význam písať.To akoby ste slepému opisovali západ Slnka(Sorry za politicky nekorektný príklad,ale veď už aj ten náš najvyšší a najmúdrejší udal stratégiu: koniec korektnosti a kto do teba kameňom,ty doňho dvomi!!!).

Why Should I Lend You Mine je jedenásťminútová pohodovka,ktorej autorom je Collins.Keď zavriem oči,cítim sa v stave beztiaže,plávam v mydlovej bubline na okraji mliečnej dráhy a doslova si lebedím v ľahkosti bytia.

Veci sú mnohokrát úplne iné,ako sa nám na prvý pohľad javia.Tí,ktorí si zaradili Collinsa ako TOHO autora a interpreta tých lacných hitparádových popových popevkov sú rovnako naivní ako som bol ja keď som až do svojich 13 rokov života veril,že darčeky nosí skutočne Ježiško.Ešte v 16-tych som celkom neakceptoval,že ľudia sa množia takým primitívnym spôsobom a stále som dumal,že musí existovať paralelne nejaké sofistikované bunkové delenie,ktoré sa zaobíde bez tých smiešnych pohybov a dychčania.V 20-ke som zobral koitus definitívne na milosť,pretože moje alternatívne bádanie skončilo neúspechom.Do 35-ky som pevne veril tomu,že pravda a láska musí zvíťaziť...a ono mi to došlo,že nemusí!Zistil som,že aj ten pán Havel nebol až taký svätý,že bol aj alkoholik,aj trochu kurevník, aj podvodník, aj mamonár...V 40-ke som zistil,že všetko je podvod a v 45-ke som uznal,že náš starý profesor ovocinárstva a včelárstva na strednej škole mal pravdu v tom,že človek je iba sebecký živočích.Hrozím sa toho,čo zistím o sebe a o ľudstve v 50-ke...

Ale späť k hudbe.Vrcholom tohto albumu je pecka Disco Suicide.Úvodná melódia a jemne naznačená vokálna linka sa rozvinie do majestátneho finále,ktoré umocňuje zvonenie zvončekov.Posledné dve minúty tejto skladby,to je priam rajská hudba!Album ako celok nemá slabé miesto.Fakt nemá!
Ešte by som písal aj ďalej,ale musím si pripraviť raperské nohavice a pozlátenú reťaz okolo krku,idem si totiž na svätoštefanskú zábavu trošku zabrejkovať a zahip-hopovať.
S konštatovaním,že "celý svět se řítí do ďáblovy řiti"
Vás zdraví Braňo.