Reakce na recenzi:

hejkal - @ 26.04.2012

Flock som prvý raz spoznal niekedy na strednej škole, kedy som si nahral na kazetu nejaký 70’s výber z cédéčka (tuším tam boli zastúpené aj také perly ako Kansas – Carry on my wayward son alebo CCS – Whole lotta love). Tired of waiting bola tak svieža vec s úžasnými živelnými husľami, že som jej hneď prepadol. Otec skupinu (samozrejme) poznal a strašne ju velebil, až som mu napokon pri nejakej príležitosti kúpil prvé dva albumy v jednom vydaní od BGO z roku 2002.

Hoci v pozadí buble gitarka, prím hrajú husle. Pamätám si presne, ako som s otvorenou tlamou načúval tomuto vyhrávanému príbehu, ktorý prekypuje nielen citom, ale aj dravými emóciami. Keď sa povie, že nástroj rozpráva príbeh, predstavujem si pod tým Introduction od Flock. Nasleduje Clown, v ktorej to pesničke to na poslucháča rozbalí komplet brass rocková kapela v plnej paráde. Husle sú brutálne, mať ich ako dominantný sólový nástroj v rockovej hudbe mi vždy sedelo, hoci si na to málokto trúfal i trúfne. Skladba má v sebe ukryté aj výrazne nadžezlé meditatívne dychové sólo, čo určite nikoho neprekvapí. Ale to už sme pri skladbe I am the tall tree, ktorá je pomalá a snivá, hoci určité vlnobitie spevovo a dychov občas prináša náznaky tsunami. Každopádne ide o takú klamlivú predohru k jedinej hitovke skupiny, a síce coveru od The Kinks – Tired of waiting. Po husľovej smršti nastúpi rázny rockový riff, prvý raz si človek uvedomí nejakého gitaristu a vo finále je to parádna záležitosť. A gitaristovi sa evidentne zapáčilo sólovať, nuž otvorí aj rázne blues rockovú skladbu Store bought – sore thought. Dychy odkazujú kamsi k Blood Sweat & Tears či k Chicagu Transit Authority, čo mám rád, minimálne od dôb, čo som vzal dychové sekcie na milosť. Iste, v skladbe zažijete dynamické pády, striedania nálad a tak podobne, rozhodne sa tu nebavíme o nejakej tuctovej muzičke. Záverečné dlhometrážne pomalšie blues Truth prenechá priestor na vybláznenie prakticky každému nástroju, je to ten typ skladby, ktoré by som neváhal počúvať aj hodinu, dve...

Pre mňa je debut Flock rovnako príťažlivý ako pre Mayalla, ktorý sa k nemu v čase vydania podujal napísať oslavné ódy o tom, že je to najlepšia americká skupina, akú počul a je škoda že priemerní hudobníci sú často slávni a skutočne výnimoční (čítaj Flock) sú naopak prehliadaní. Tento album je dokonalý.