Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.11.2011

V roku 1995 si môj otec požičal od známeho dve cédéčka s podivne znejúcim názvom skupiny, ktorý znel Quicksilver Messenger Service. Jedno malo v sebe ukrytý debut, druhé bolo výberovkou. A debut som si pustil ako prvý. Absolútne som netušil, že nastal historický okamih, našiel som album môjho života. Zašlo to tak ďaleko, že som utekal k svojmu učiteľovi hry na bicie, ktorý robil v obchode s cédéčkami v priestoroch Ymcy, aby som mu to pustil. Avšak nosič ostal vo veži, nuž sme pozerali na prázdny obal a napokon sme pustili v prehrávači aspoň booklet (čo neodporúčam, mechanika CD to zhltla a len s ťažkosťami sme pokrčený papier vytiahli von, snáď sa otcov známy neskôr veľmi nečudoval, prečo má z obalu pokrčené čosi). Pátraním v encyklopédiách som sa dozvedel, že štýl tu prezentovaný sa nazýva acid rock, a medzi nami, z celej tej hipisáckej scény zo San Francisca to je podľa mňa bezkonkurenčne najlepšia skupina.

Ale k veci.

Krásna melodická linka vykresľovaná rozochvenou gitarou, na ktorej hrá originálnym spôsobom John Cippolina, to je to, čo si človek zapamätá zo skladby Pride of joy. Pokojná nálada v Light your windows je vystriedaná pozitívne naladenou skladbičkou Dino’s song. Naopak, melancholicky podfarbená inštrumentálka Gold & silver sa približuje náladou i džezu. Keďže som sa vtedy čerstvo učil hrať na bicie, stal sa Greg Elmore okamžite jedným z mojich bubeníckych favoritov, nerúbal to bum-čvachom v prvej a tretej dobe, čo ma nesmierne fascinovalo. Predposlednou skladbou albumu je neskutočne milá vec It’s been too long. Milujem to kryštalicky roztrasené kyselinové gitarové sólo! Dvanásťminútový monument The fool je rozprávkový. Inak to vyjadriť neviem. Treba počuť, zažiť, precítiť. A to sa ani nezmienim o tej hromade pestrofarebných nápaditých nití, ktoré sú votkané do celého dielka s majstrovstvom prešedivenej krosnárky. Keď hudba dýcha, myslí sa tým bezpochyby toto. Okolo desiatej minúty sa začne „Life is love“ pasáž, pridáva sa sláčikový nástroj, aby zahral najkrajšiu časť celého albumu. Je to pasáž, ktorá mi vháňa do očí slzy rozkoše.

Čo dodať na záver? Aj niečo cez pol hodinu obsiahly album môže byť dokonalou trvalkou, jemná psychedélia a dôraz na splín i radosť, to všetko obalené do krásneho zvuku, viac prezrádzať netreba. Je to jednoducho láska. Nepoznám inú hudbu, ktorá by ma rozochvievala viac ako toto dielo. A tá atmosféra, tá krehkosť, tá razancia... Toto dielo si budem pamätať večne.