Love Sculpture - Blues Helping (1968)
Reakce na recenzi:

Dave Edmunds patril k najlepším gitaristom zo 60. rokov, čo dokázal na dvoch albumoch formácie Love Sculpture. Dnes si niečo povieme o debutovom kúsku Blues Helping z roka 1968.
Kým začnem, musím sa priznať, že som si prečítal miestny profil a pobavila ma autorova domnienka, že patrí u nás k neznámym hudobníkom. Podľa mňa ho možno mnohí nepoznali po mene, ale jeho hit I Hear You Knocking z roka 1970 pozná azda každý. Plus by som rád vedel, odkiaľ sa vzala informácia, že inšpiroval Keitha Emersona hrať klasiku, keďže The Nice ju hrali preukázateľne už v roku 1967 a 1968, pričom Edmunds svoj Šabľový tanec vydal až koncom roka 1968.
Ja som sa s jeho tvorbou zoznámil v detstve, otec mal nahrané albumy Love Sculpture. Prvé CD som si kúpil koncom 90. rokov, výberovka I Hear You Knocking sa okamžite stala jednou z najhranejších v mojom živote. Blues v krvi, pekné melódie v srdci a chytľavé pesničky v rukáve, dodnes ho milujem.
Pravdou je, že Edmunds bol výnimočný gitarista aj na dnešné pomery, hoci v 70. rokoch už sólovanie prenechával sprievodným gitaristom a on sa venoval len rytmizácii a spevu. Avšak v dobách Love Sculpture bol jednoducho skvelý. Táto kapela je jednou zo zástupu, ktorý sa v Británii sformoval v rámci bluesového boomu. Aj preto je debut v podstate kolekciou starých bluesových štandardov. Autorská skladba je tu len jedna, k tomu sa ešte dostanem. Zaujímavé je, že Edmunds v spomienkach povedal, že o blues v tej dobe nevedel nič, ale EMI chcelo bluesový album, keďže bol v kurze, a tak sa rýchlo vrhol na albumy B. B. Kinga a Bluesbreakers s Ericom Claptonom a okukal, čo sa dalo. A že mu to šlo!
Novo transformované bluesové trio John Williams (basa) – Bob Jones (bicie) – Dave Edmunds (gitara, klávesy, spev) nám tu ponúka jednu z najživších štúdiových bluesových kolekcií vôbec! Už majstrovská inštrumentálka The Stumble ma nabudí tak, že by z toho Red Bull opĺzol. Veľkou devízou je zvuk, kapela našla veľmi svojské zafarbenie, nástroje sú veľmi čisté a pritom rockovo ostré a dravé. Osobne nepoznám druhú skupinu s takto kryštálovým zvukom. Každopádne to ešte nie je všetko, vrieskal by telemarketing a výnimočne mal by pravdu. Dôjde na všetky podoby blues. Pomalé (Three O’ Clock Blues, Don’t Answer The Door, Come Back Baby), rýchle (So Unkind, Shake Your Hips), spevné (I Believe To My Soul) i zadumané (On The Road Again). Každá skladba spočíva z väčšej časti z gitarových sól, Edmunds znie pod spevom, v sprievodoch, skrátka všade. To sa mi veľmi páči, dnes už sa takto blues veľmi nehrá. Zaujímavé sú aj niektoré úpravy známych coverov. Taká Summertime je prekvapivo nežná. Väčšine verzií, čo poznám, dominuje vypätý spev a nie je to len Janis Joplin. Love Sculpture zvolili úplne pokojný hlas a skladbe to dodalo zaujímavé zafarbenie. O to väčší kontrast potom vzbudí ostré gitarové sólo. Majstrovský kúsok! A energia idúca z takej Wang Dang Doodle je neopísateľná. Predstavte si veľký tresk a vynásobte ho dvomi.
Záverečná inštrumentálka z autorskej dielne skupiny, titulná Blues Helping, je v podstate zložená z gitarového sóla. Rozmýšľam, či v tých časoch vôbec bol na svete lepší bluesový gitarista (a že ich vtedy bolo!).
Mám CD s bonusmi, najprv je tu raritný singel kapely The Human Beans – Morning Dew (Take Me For A Walk)/It’s A Wonder. Teda, šlo o skupinu The Image, v ktorej hral Edmunds, Williams a Tommy Riley (bicie). Vydavateľ jej zmenil meno, lebo nastupovala psychedélia a zdalo sa mu, že takto bude singel úspešnejší. Každopádne je to príjemná dobová psychedelická dvojka.
Nachádza sa tu aj nealbumový singel z počiatku roka 1968. River To Another Day/Brand New Woman, Love Sculpture sa na a-strane ešte držali popovej nálady, ktorá na albume nahrávanom v lete 1968 úplne vymizla. Béčko Brand New Woman už je plnokrvné odsýpajúce blues, parádna vecička!
Pokiaľ sa zaujímate o elektrifikovanú bluesovú hudbu, Blues Helping je zásadný počin, základný kameň, etalón kvality. A ešte je to aj skvelá muzika. Kapela dosiahla na prvý pokus všetko, čo sa v blues dosiahnuť dalo, nuž sa na druhom albume pustila do progresívnych vôd, ale o tom až nabudúce.