Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.02.2012

Keď kapela postaví svoju produkciu na rôznorodosti a pritom si nesie jasné znaky melodickej príťažlivosti, mohutných klávesov a ostrejšej gitary, tak z toho môže byť príjemný zážitok. Hlavne, ak sa bavíme o období prvej polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neveríte?

Úvod sťaby z classical rocku klame telom, God gave rock'n'roll to you je hitovka v pozitívnom slova zmysle. Priznávam, dlho som netušil, že pôvod je potrebné hľadať na albume In deep. A že je tu čo objavovať. Dnes je to síce pre väčšinu ľudí španielska dedina, ale naozaj existovali doby, kedy hit znamenal aj kvalitu (oba tieto pojmy sa dnes paradoxne používajú v opačnom význame, hoci to tak ich šíritelia, hudobní demagógovia, nevnímajú). Temný úvod It's only money, part 1 prináša hard rockovú nasrdenosť, tak to mám rád, obzvlášť, keď gitara v refréne zdvojuje spev. Pozvoľný nástup klávesového sóla-nesóla stavia na ťahu, a pretože je refrén tradične spevný, vo veselšom dychu sa ešte pár krát zopakuje v It's only money, part 2. Sympaticky precukrovaný slaďák Losing hold by dnes vyznel trápne, ale skupinám zo sedemdesiatok sa podobné veci dajú veriť bez akejkoľvek pochyby. Klavírne intro splieta klasiku s modernou, vo výsledku kapela spustí niečo medzi blues a rock'n'rollom s názvom Be glad. Podobne ako Cream, aj Argent v refréne tiahlo "gláduje", čo jej sily stačia. Klavír sa ujme aj sól, striedajú sa štýly i tempá, je to vcelku haluz, pozliepať slad, soľ i ocot a s výsledným pokrmom uspieť. Hudobní gurmán určite ocení aj momenty, kedy sa na sólovanie v zložitejších rytmických náznakoch vrhnú klávesy a striedajú sa s klavírom. Jasne sixtýsový slaďák Christmas for the free sa dá pretrpieť, obzvlášť, keď nastúpi hard rockový úvod Candles on the river, čo je inak "vanillafudgeovka" ako vyšitá. Drsný pomalý rytmus a jemný spev ako kontrast, takto má vyzerať vytvrdený rock! A k tomu patrí aj parádne hammondové sólo, ktoré, neprekvapivo, vystrieda niekoľko prešpekulovaných gitarových motívov, ktoré prerastú do sóla. A to si vykračuje po ceste dláždenej Whole lotta love, a teda v stopkách. Lepšiu skladbu by ste na albume hľadali márne. Záverečný klavírny kúsok prešpikovaný blues, Rosie, je svižný a znie, akoby ho vyrevovala parta podnapitých štamgastov niekde v lokáli.

Parádny album, baví ma to nerozhodné prešľapovanie medzi rockovými výrazmi.