Reakce na recenzi:

Mayak - @ 18.12.2004

'Pinkfloydovskejší, ako Pink Floyd', tak by sa dalo nazvať debutové album nemeckých RPWL minimálne vo vzťahu ku CDs, ako sú 'Final Cut', alebo 'Division Bell'.
Kapela, ktorá sa pomenovala jednoducho podľa iniciálok priezvísk (příjmení) svojich zakladajúcich členov (Rissettio, Postl, Wallner, Lang) vyštartovala, ako pôvodný coverband svojich veľkých vzorov viac, než dobre. Nie každý z Vás je fanúšik klonov alebo 'pozitívnych plagiátov' v rockovej muzike, ale ja tvrdím, že tu platí, že 'radšej kvalitnú kópiu, ako rozpačitý originál'. Mozgom skupiny je spevák, klávesák a textár Yogi Lang, autor väčšiny materiálu, ktorý spolu dosiaľ RPWL nahrali (4 albumy) a spolu s gitaristom Karlheinz Wallnerom pilier kapely. Album by som prirovnal ku floydovskému 'A Momentary Lapse Of Reason' a kompozície, ako 'Hole in the Sky (Part 1-3)', 'Crazy Lane', 'Fool', 'Farewell' sú podľa mňa rovnocenné, alebo lepšie, ako pinkfloydovský štandard v ére po dvojalbume The Wall...
Vokál Yogi Langa je v podstate mixom Dave Gilmoura a Ricka Wrighta, inštrumentálne a hudobnými motívmi a nápadmi skupina pochopila 'tvorčiu šablónu' Pink Floyd 80. a 90. rokov a robí to celkom dobre! RPWL síce 'neobjavili Ameriku', do progresívneho rocku nepriniesli nič skutočne zásadné, ale pre nostalgických milovníkov hudby 'dinosaurov 70. rokov' (ako sa hovorí trochu hanlivo art rockovým veteránom) sú celkom sviežim vetríkom...
Dodnes je to podľa mňa najlepšie dielo skupiny RPWL, ktorá sa na ďalších albumoch snaží vymaniť z vplyvu Pink Floyd a hľadá viac vlastnú tvár...