Reakce na recenzi:

alienshore - @ 27.10.2013

Na konci 90-tých rokov sa objavilo niekoľko zaujímavých inštrumentálnych projektov ako Liquid Tension Experiment, Explorers Club alebo aj Bozzio Levin Stevens. Posledne menovaná formácia nadviazala štýlovo na tvorbu legendárnych King Crimson. Hneď prvé štúdiové dielo Black Light Syndrome nadchlo priaznivcov technicky náročnej hudby. Po tomto ťažkom psychedelicko-crimsonovskom albume prišiel o tri roky neskôr Situation Dangerous a dá sa povedať, že kapela zmiernila intenzitu, a priniesla zároveň poslucháčsky znesiteľnejšiu porciu progresívneho rocku a fusion. Upustili od improvizačných plôch a zamerali sa viac na celkovú hudobnú nápaditosť. Popritom samozrejme nechýbajú inštrumentálne výkony, ktoré jasne vypovedajú o nesmiernej profesionalite a skúsenostiach.

Začiatok albumu sa veľmi nemazná a prvá skladba Dangerous je divokým a ostrým vstupom, dalo by sa to určite prirovnať ku King Crimson, no tak tvrdo zase oni nikdy nehrali. Nájdu sa tu aj tichšie pasáže a tým sa navodzuje pocit dynamickosti. Pokračuje sa navonok pokojnou Endless, ale tá sa postupne uberá energickejším smerom. Jedná sa o vrcholný okamih a zaujímavosťou sú určite aj nádherne akustické a elektrické gitary. Skladba Crash je verná svojmu názvu a tentoraz je počuť aj melodickú líniu popri všetkom tom precíznom hraní. Akusticky ladená Spiral patrí hlavne Steve Stevensovi a jeho veľmi šikovným prstom. Sympatickým spôsobom ho sprevádzajú Bozzio aj Levin, a hlavne basa tu má krásny dozvuk. Podobne je tomu aj pri Melt, ale viac tu prevažujú elektrické sóla s citlivou myšlienkou. Ďalší progresivitou nasiakli song Tragic sa nesie v košatých aranžmánoch, ktoré nadobúdajú silu hlavne v druhej polovici. Je skutočne radosť počuť muzikantov, ktorí vedia pracovať so štruktúrou a dramatickým spôsobom gradovať jednotlivé úseky. Niekto by sa určite divil, že na takejto doske sa môže nachádzať aj flamenco, ale ono to naozaj ide k sebe. Steve Stevens sa v tejto polohe cíti nadmieru dobre, čo už neraz dokázal a Tziganne si vykračuje v optimistickom rumba štýle. Za zmienku stojí určite aj perkusívna práca Terryho Bozzia. Posledný príspevok s názvom Lost je ukážkou dokonalej súhry a muzikantskej spriaznenosti, navyše v melodických kontúrach a krásne zdôraznených detailoch.

Nemá zmysel vyzdvihovať špeciálne niektorého z členov tohto projektu. Všetci traja sú výsostne vyrovnaní inštrumentalisti a nemyslia len na svoju vlastnú prezentáciu, ale hlavne na jednoliaty celok. Mám pocit, že predsa len viac prevažuje Steve Stevens a má pomerne veľký priestor pre svoje rôznorodé gitarové vyhrávky. Terry Bozzio využíva všemožné činely s exotickými zvukovými odtieňmi. Jeho bubnovanie nie je o exhibícii, ale o nadhľade a zároveň svojou hrou vytvára dojem objemnosti a obdivuhodnej technickej zdatnosti. Do tretice si Tony Levin preberá svoj priestor so všetkou vážnosťou a zhutňuje muziku parádnymi basovými piruetami. Obidva albumy projektu Bozzio Levin Stevens sú nadmieru pozoruhodné a je večná škoda, že toto trio už nepokračuje v ďalších aktivitách. Situation Dangerous je pestrofarebný progresívny rock rozmanitých tvarov a tento ich vzácne vyvážený prístup si zaslúži plný počet hviezd.