Bozzio Levin Stevens - Situation Dangerous (2000)

Na konci 90-tých rokov sa objavilo niekoľko zaujímavých inštrumentálnych projektov ako Liquid Tension Experiment, Explorers Club alebo aj Bozzio Levin Stevens. Posledne menovaná formácia nadviazala štýlovo na tvorbu legendárnych King Crimson. Hneď prvé štúdiové dielo Black Light Syndrome nadchlo priaznivcov technicky náročnej hudby. Po tomto ťažkom psychedelicko-crimsonovskom albume prišiel o tri roky neskôr Situation Dangerous a dá sa povedať, že kapela zmiernila intenzitu, a priniesla zároveň poslucháčsky znesiteľnejšiu porciu progresívneho rocku a fusion. Upustili od improvizačných plôch a zamerali sa viac na celkovú hudobnú nápaditosť. Popritom samozrejme nechýbajú inštrumentálne výkony, ktoré jasne vypovedajú o nesmiernej profesionalite a skúsenostiach.

Začiatok albumu sa veľmi nemazná a prvá skladba Dangerous je divokým a ostrým vstupom, dalo by sa to určite prirovnať ku King Crimson, no tak tvrdo zase oni nikdy nehrali. Nájdu sa tu aj tichšie pasáže a tým sa navodzuje pocit dynamickosti. Pokračuje sa navonok pokojnou Endless, ale tá sa postupne uberá energickejším smerom. Jedná sa o vrcholný okamih a zaujímavosťou sú určite aj nádherne akustické a elektrické gitary. Skladba Crash je verná svojmu názvu a tentoraz je počuť aj melodickú líniu popri všetkom tom precíznom hraní. Akusticky ladená Spiral patrí hlavne Steve Stevensovi a jeho veľmi šikovným prstom. Sympatickým spôsobom ho sprevádzajú Bozzio aj Levin, a hlavne basa tu má krásny dozvuk. Podobne je tomu aj pri Melt, ale viac tu prevažujú elektrické sóla s citlivou myšlienkou. Ďalší progresivitou nasiakli song Tragic sa nesie v košatých aranžmánoch, ktoré nadobúdajú silu hlavne v druhej polovici. Je skutočne radosť počuť muzikantov, ktorí vedia pracovať so štruktúrou a dramatickým spôsobom gradovať jednotlivé úseky. Niekto by sa určite divil, že na takejto doske sa môže nachádzať aj flamenco, ale ono to naozaj ide k sebe. Steve Stevens sa v tejto polohe cíti nadmieru dobre, čo už neraz dokázal a Tziganne si vykračuje v optimistickom rumba štýle. Za zmienku stojí určite aj perkusívna práca Terryho Bozzia. Posledný príspevok s názvom Lost je ukážkou dokonalej súhry a muzikantskej spriaznenosti, navyše v melodických kontúrach a krásne zdôraznených detailoch.

Nemá zmysel vyzdvihovať špeciálne niektorého z členov tohto projektu. Všetci traja sú výsostne vyrovnaní inštrumentalisti a nemyslia len na svoju vlastnú prezentáciu, ale hlavne na jednoliaty celok. Mám pocit, že predsa len viac prevažuje Steve Stevens a má pomerne veľký priestor pre svoje rôznorodé gitarové vyhrávky. Terry Bozzio využíva všemožné činely s exotickými zvukovými odtieňmi. Jeho bubnovanie nie je o exhibícii, ale o nadhľade a zároveň svojou hrou vytvára dojem objemnosti a obdivuhodnej technickej zdatnosti. Do tretice si Tony Levin preberá svoj priestor so všetkou vážnosťou a zhutňuje muziku parádnymi basovými piruetami. Obidva albumy projektu Bozzio Levin Stevens sú nadmieru pozoruhodné a je večná škoda, že toto trio už nepokračuje v ďalších aktivitách. Situation Dangerous je pestrofarebný progresívny rock rozmanitých tvarov a tento ich vzácne vyvážený prístup si zaslúži plný počet hviezd.
reagovat

zdenek2512 @ 28.10.2013 05:07:53
Obě desky tria Bozzio Levin Stevens mám již delší dobu v kopiích. Přinesl mi to již před lety jeden známý jako novinku a něco co by se mi mělo líbit. Tenkrát jsem si to pustil a nějak mě to nezaujalo a desky jsem odložil. Tvoje recenze mě přiměla k tomu, abych CD vložil do přístroje a pustil si to. Hudba co se tam hraje je dobrá, instrumentální výkony jsou špičkové, ale mně tam chybí něco co například na deskách King Crimson se kterými jsou srovnáváni je. Na deskách King Crimson je něco hledačského a jsou tam momenty překvapení, která mi tady chybí. Připadá mi to jako hraní pro hraní i když kvalitní. Podobně na mě působí desky Porcupine Tree. Hudba příjemná, dobře se to poslouchá, ale já bych si to nekoupil. Krásně napsaná recenze a díky za ní, možná když si to víéckrát poslechnu tak změním názor.:-)

alienshore @ 28.10.2013 08:07:59
Zdenek, samozrejme by som nikoho nenutil aby si konkretne tento album zhanal, je to hlavne o tom co kto v hudbe hlada ..., ja preferujem skupiny ktore viac hraju a nefandim velmi minimalistickej alternative alebo minimalistickej elektronike, tento album ma zaujimal uz v dobe ked vysiel a cital som na neho vybornu recenziu v Sparku, preto mam k nemu urcity pozitivny vztah a poznam ho uz niekolko rokov, urcite to ale nie je hudba na kazdy den s tym musi pocitat kazdy ...

zdenek2512 @ 28.10.2013 08:18:40
Slavo zdravím, to já vím. Je to prostě takové, že někomu sedí to druhému něco jiného. Já jsem si tuhle desku ráno pustil a bylo to příjemné, dobře se to poslouchá. Já to mám stejně i s Wish You Were Here a s těmi Porcupine Tree, Spock´s Beard a dalšími. Každý má jiný vkus i uši. Nicméně napsal jsi to hezky a já jsem si to s chutí přečetl. :-). Myslím, že je tady na boardu spousta lidí, kterým se to líbí.

stargazer @ 27.03.2021 19:25:41
Neskutečně kvalitní návaznost na album Black Light Syndrome. Po 13 letech. A v určité pohledu i na projekt LTE.
Steve Stevens tuhle práci okořenil španělskou akustickou kytarovou školou. A na to jak jsou oba projekty B.L.S. časově náročné, poslech mi utekl, jak voda. Nemám rád dlouhá alba, ale existují vyjímky, jako tyhle.