Joachim Kunze - @ 21.11.2009 | #

NA začátek bych chtěl napsat, že jsem roky poslouchal technický death-grind. Takže opravdu s tvrdostí problém nemá. Dokonce mám rád i disharmonie, pokud jsou dobře vymyšlené a zasazené do správného koceptu. Mám rád i složitou hudbu. Nějaké rock´n rolly mě neberou...ale...

tohle album je pro mě průser jak hrom. Co to je? Mám doma CD..všechny od Dream Theateru. Kdysi pro mě byli únik z TATATATATATATA..bléééé blééé...uuuurghhhh každodennosti všech těch Kataklysmů, Suffocationů a spol. Images, Awake....nabušený a revoluční Fälling into infinity.
Každé album jiné a stylotvorné. Ale aby hoši museli začít vykrádat TOOL a černé album..no, tak to je průser. Na tom albu není ani jediná klasická melodie. Snad středová pasáž na As i AM. A pár kytarových zvuků a la Falling Infinity. Jinak se tam nemám čeho chytit. Chybí mi charizma, melodie, a méně přímočarosti. O chlup lepší je Octavarium..ale jsou tam hluchá místa. No, Dream Theatre, nepočítám s váma! Tak jako už ne s Anthrax, Ozzym, Vaderem, Kreatorem....škoda. Skupina, která mě vychovala.

yngwie3 @ 22.11.2009 13:07:05 | #
Tvoja recenzia na album skupiny ktorá Ťa, podľa vlastných slov vychovala, my pripomína správanie sa adolescenta, ktorého rodičia boli pre časom úspešný podnikatelia, ktorým sa vydarilo všetko, na čo siahli. A Ty si z toho samozrejme profitoval najviac, lebo si dostal všetko, na čo si si zmyslel. A samozrejme si sa s tým chválil, kade si chodil. Vtedy Ti boli dobrý. A možno si ich aj obdivoval. Ale časom, súhrnom nepriaznivých okolností, sa karta obrátila, a všetko na to čo si bol zvyknutý , zrazu nebolo. A tak si, ako správny pubertiak, obrátil svoju nespokojnosť, a možno aj nenávisť voči tým, ktorý Ťa s láskou vychovali. Zabudol si, že medzi dobré ľudské vlastnosti patrí aj ÚCTA, k tým, ktorý Ti pomohli utiecť pred TATATATATA,, bléééé bléééé.....etc.
Ja som vyrastal a bol vychovávaný, po hudobnej stránke, zoskupeniami ako Deep Purple, Led Zeppelin a veľkým množstvom ďalších autorov a interpretov skvelej hudby. A viem, že nie všetko, čo vytvorili, sa im aj dokonale podarilo a bolo to super počúvanie. Ale nikdy by som si nedovolil povedať alebo napísať, že to bol PRŮSER. A ešte k tomu takým flagrantným spôsobom ako Ty.
Predmetný album, teda Train Of Thought, poznám dobre, ale som si ho dnes ešte pár krát vypočul, aby som mal istotu, že je to ten istý hudobný počin, o akom si písal. Až na skladbu Honor Thy Father, ktorá aj mne veľa nehovorí, je to skvelý album, aj keď trocha temnejší. Mimochodom, ako si mám, prosím, vysvetliť vetu "Na tom albu není ani jediná klasická melodie". Ako hudobník sa nechám poučiť, čo to je klasická melódia, vo vzťahu k tvorbe Dream Theater. Vopred ďakujem.