Reakce na recenzi:

StYkO - @ 11.11.2004

so zeleznou pravidelnostou nas krali metaloveho progresu zasypavaju svojimi zivymi albumami - po poslednych dvoch studiovkach je to dalsia bohata nadielka v podobe 3CD a 2DVD zaznamu z Japonska "Live At Budokan". Posledne Live Scenes From New York bolo z ojho pohladu velmi zaujimavym sklbenim koncepcnosti predchadzajuceho albumu a starsich veci, preto je zaujimave porovnat novy "zivak" prave s tymto albumom.

Live At Budokan je postavene (logicky) na poslednom studiovom albume (Train Of Thought), z ktoreho odzneli vsetky skladby s vynimkou kratkej Vacant a (na moje prekvapenie) tvrdarny Honor Thy Father. Prve dve skladby na CD 1 idu v rovnakom poradi a duchu ako na albume ToT, ziadnych prekvapeni sa nedockame (ak za prekvapenie samozrejme nepokladame perfektny vykon:) - ziadna improvizacia ani zmeny sa nekonaju. Hned treti nasup (Beyond This Life z Metropolos pt. 2) je uz ine kafe - o niekolko minut predlzena uz aj tak dost dlha skladba, v ktorej strede hosi pridali do sola najprv Petrucciho, neskor Rudessovu exhibiciu (za paradnej Portnoyovej asistencie), ktora celu skladbu na chvilu ukludni, aby sa hned mohla v pokracovani soloveho besnenia (uz regulerneho - ako z platne:) rozbehnut. Nasleduje sladak Hollow Years, ktoremu ale predlzena a pritvrdena verzia moc slusi. Nasledujuca dvojica skladieb z vyborneho druheho CD SDoIT je dobre zahrata, aj ked opat nic nove neprinasa.
Druhe CD sa zacina podla mna najlepsou skladbou z ToT albumu - Endless Sacrifice, a obsahuje aj dve najzaujimavejsie skladby celeho trojalbumu - fenomenalnu instrumentalnu onaniu "Instrumedley", v ktorej hosi pospajali vsetky najvyznamnejsie momenty DT a LTE (namatkovo - obsahuje vynatky zo skladieb ako Metropolis Pt. 1, The Dance of Eternity, Erotomania, Hell`s Kitchen, Change of Seasons, Ytse Jam, od LTE su to Paradigm Shift a Universal Mind - proste nasup jak hovado),a druhym excelentnym zarezom je podla mna pecka z prveho albumu "Only a Matter of Time", ktorej sucasna live podoba sedi perfektne, a je vygradovana do dokonalosti.
Druhe CD obsahuje ale podla mna nie moc zaujimavu exhibiciu Jordana Rudessa (trochu som dufal, ze ak naposledy dostal na zivaku priestor on, v pomerne dobrom sole, tentokrat sa predvedie solovo niekto iny - zial, je to opat Rudess, a aj ked mozno jeho solo nadchne klavesakov, na mna moc neposobi).
Na tretom CD najdeme dalsiu vynikajucu dvojicku skladieb z druheho CD SDoIT (skoda, ze skoro uplne nechali bokom prve CD z tohoto dvojalbumu - taka Great Debate by sa tu vynimala), ktora zaujme pozitivnou atmosferou, aj peknym vygradovanym Petrucciho solom v prvej skladbe. K nasledovnej instrumentalke Stream of Conciousness nie je moc co dodat - aj ked ju nehodnotim rovnako vysoko, ako Instrumedley, je to poctive a naladove dielko.
Pri sladaku Disappear musim ale skonstatovat, ze ak sem chceli dat nejaku pomalsiu kladbu, v repertoari DT sa ich nachadza niekolko, a podla mna podstatne lepsich, ako tato skladba. Duha vec je ta, ze dost cely priebeh zabrzdi.
Zaver obstara klasika Pull Me Under, ktoru snat pozna kazdy fanusik naspamat (co som ja navstivil ich koncerty, nehrali ju len raz - co som inak celkom privital:-), a nasledne pecka In the Name of God, ktora je druhou mojou najoblubenejsou z ToT.
Cele sialenstvo trva skoro 3 hodiny, a je povinnostou kazdeho DT fanusika minimalne upocut toto album, vrele odporucam - toto je sucasny DT.