Reakce na recenzi:

alienshore - @ 02.11.2013

Švédsko je krajina nielen s bohatou históriou, ale aj s rôznorodou hudobnou scénou od popu až po extrémne žánre. Aj progresívny rock sa tam hraje na vysokej úrovni a Anekdoten patrí medzi kapely, ktoré sa výrazne pričinili o dobré meno švédskeho progu. Ich príklon k tvorbe King Crimson a Van Der Graaf Generator nie je samozrejme žiadnym tajomstvom a zároveň je to okorenené typickým severským chladom a melanchóliou. Prvý album Vemod sa kvalitou nebezpečne blízko približuje klasickej doske Hybris od ďalších švédskych vizionárov Anglagard. V poradí druhé štúdiové dielo Nucleus nadväzuje na prvotinu, ale mám neochvejný pocit že skladby sú ešte komplikovanejšie. Kopec melotrónových zvukov vytvára bizarnú atmosféru a k tomu sa musia pripočítať aj veľmi variabilné hráčske výkony, a taktiež do špiku kosti premakané aranžmány.

Kým album Vemod naspieval komplet Jan Erik, tak Nucleus je vokálne trochu pestrejší a prispeli doň aj Nicklas Berg a Anna Sofi. Prvá nálož v podobe titulnej Nucleus premiešava tvrdosť s ponurými melódiami. Basa rezonuje ako z čias Yes a bubeník zasypáva nepravidelnými rytmami ako na bežiacom páse. Harvest sa po smútočných verziách prehupne do ťažkotonážnych plôch, v ktorých gitara vytvára neskutočné disharmónie. Trošku odľahčenia prinesie začiatok kompozície Book Of Hours, ktorá sa pohráva s pomalšími melódiami a následne zatlačí do steny nádhernými motívmi. Po tichej predohre Raft sa začne opäť kuť železo v inštrumentálnej Rubankh. Po tejto náročnejšej záležitosti sa skladba Here opäť zmieta v pocitoch skľúčenosti a beznádeje. Jemný spev a jednoduchšie aranžmány tentoraz viac otvoria náruč a celkom príjemne vyznejú aj husle. Potešujúca je taktiež dynamika v songu This Far From The Sky, kde sa muzikanti dokonale vyhrajú so svojim nástrojmi. Posledná In Freedom je niečo ako duet Jana Erika a Anny Sofi, zvuk má krásne šedivý retro feeling a trochu pohladí aj sluchové zmysly. Decentná rytmika sa netlačí vpred a husľové vyhrávky zaujímavo predkladajú zádumčivé melódie.

Nucleus je náročné dielo na počúvanie a taktiež nie je určené na každý deň. Tento typ hudby nemá komerčné ambície a vyhľadávajú to len tí, ktorí sa radi šprtajú v menej známych albumových klenotoch bez ohľadu na dekádu. Na to v akom roku je to vydané má celkom obdivuhodnú produkciu a je vidieť, že Švédi si na toto potrpia. Navyše majú lepšie zázemie pre tvorenie hudby a tak sa toto veľké pozitívum premieta do slobodného ničím nezaťaženého hudobného prejavu. Nucleus hodnotím reálne na 4,5 hviezdičiek.