Reakce na recenzi:

alienshore - @ 28.06.2013

Dva roky po albume Cowboy Poems Free vychádza ďalší radový počin nazvaný jednoducho Mei. Po hudobnej stránke je to úplne iné ako na predošlej doske a nachádza sa tu len jedna monštruózna titulná suita. Takéto dlhé opusy vznikali kedysi v 70-tých rokoch a bola to výzva pre nemálo dnes už slávnych art-rockových kapiel. Echolyn to zobrali opäť po svojom a postavili sa k tomuto ambicióznemu projektu veľmi svedomito. Mei je podľa môjho názoru na rovnakej významovej úrovni ako ich klasické nahrávky Suffocating The Bloom (1992) a As The World (1995). Kým iné kapely potrebujú na takéto skladby tony motívov a inštrumentálnych plôch, tak Echolyn na to ide mierne povedané inak. Vo svojej podstate je to stále echolynovská hudba s tým rozdielom, že to plynie neustále bez prestávok. Pri takýchto dielach nesmie chýbať myšlienka a spojovacia niť, ktorá dáva tomuto celému zmysel a všetko je samozrejme tu prítomné. Echolyn sa dostali na takú skladateľskú úroveň, že si to môžu dovoliť bez toho aby stratili svoju identitu a priazeň svojich verných fanúšikov.

Mei je v pravom slova zmysle takmer 50-minútovou pesničkou. Nekonajú sa žiadne prehnané inštrumentálne výplody a štruktúra nie je zbytočne bombastická a preafektovaná. Znie to veľmi prirodzene a hlavne ľudsky, pretože túto hudbu nehrajú stroje ale ľudia. Christopher Buzby sem umiestnil veľa symfonických zvukov a plôch, ktoré majú jasný cieľ a to zaplniť priestor harmóniami. Melodické linky sú naozaj krásne a striedajú sa veľmi nenútene. Viachlasé vokály perfektne zapadajú do excelentných hudobných tém a nápadov, ktoré sa pohybujú hlavne v symfonickom prog-rocku. Christopher Buzby a Brett Kull občas nadhodia nejaký ten jazz/fusion motív a opäť tu cítim aj vplyv americkej melodiky. Paul Ramsey je spoľahlivý a stabilný člen a jeho bicie sú na tejto nahrávke veľmi dynamické. Prizvaní muzikanti so svojimi reálnymi nástrojmi hrajú v pozadí dôležitú úlohu a ich aranžmány čerpajú z vážnej hudby, ktoré sa do myšlienky tejto dlhometrážnej skladby veľmi dobre hodia. Celkove sa tu striedajú ostré a prepracované progresívne pasáže s tými melodickými a popritom je tu kopa zaujímavých variácií v podobe fantastickej inštrumentácie. Takúto kompozíciu môže skupina zložiť asi naozaj len po niekoľkoročných skúsenostiach, pretože toto je jasne formulovaná a doladená hudba. Je tu niekoľko vrcholov v podobe melódií, skvelých gitarových sól a viacero variabilných nápadov, ktoré pootvárajú dvere do pestrého sveta kapely Echolyn. Mei znie až neuveriteľne ľahko, no ja za tým vidím tvrdú a náročnú aranžérsku prácu.

Pravda je, že tento album asi najviac rozdeľuje fanúšikov Echolyn. Jedna časť ho skôr prehliada a tá druhá vyslovene zbožňuje. Títo muzikanti sa pozerajú na hudbu umeleckým spôsobom a nebudú špekulovať nad tým, či sa to bude niekomu páčiť alebo či sa to bude dobre predávať. Majú absolútne voľnú ruku nad svojou tvorbou a presne tak slobodomyseľne znie aj album Mei. Samotní členovia skupiny Echolyn si toto dielo mimoriadne vážia a pravdou je, že s ním postúpili o ďalší kvalitatívny stupeň vyššie. Neobzerajú sa späť, nevykrádajú samých seba a ani nikoho iného. Mei je ako 50-minútový ohňostroj, ktorý svojimi farbami, výbušnosťou a zároveň do očí bijúcou nádherou povznesie ducha a po jeho doznení mám príjemný pocit prežitej hudobnej extázy.