Reakce na recenzi:

alienshore - @ 05.08.2012

Vrchol kapely Rush prichádza v roku 1985 s albumom Power Windows. Samozrejme každý má iný názor. Z hľadiska vyrovnanosti patrí medzi absolútne ich najlepšie. Nie je tu ani jedna slabá skladba.
Hneď prvá The Big Money presvedčí nápaditosťou a hráčskou kvalitou. Grand Designs je zbytočné rozpisovať je to proste progresívny skvost, kde Geddy Lee dokazuje, že je majster melódie.
Na celom albume sú veľmi premyslené klávesové registre a zvuková farebnosť je neslýchaná. Je taktiež špecifický práve kvôli zvuku a neotrepaným melódiám. Myslím si osobne, že v ich diskografii nenájdete podobné dielo.
Geddy Lee s basou absolútne exceluje, jeho umenie je vždy potešením pre ucho. Neil Peart tu odohráva jeden zo svojich najlepších výkonov. Alex Lifeson pridáva niekoľko veľmi vydarených a krásnych sól ako napr. v Emotion Detector, myslím si že tento gitarista bol v 80-tých a 90-tých rokoch nápaditejším ako po roku 2000.
Dobrým príkladom je tiež skladba Middletown Dreams, kde sa nestačím čudovať čo všetko sa dá vtlačiť do 5-tich minút. Nepôsobí vôbec rozbito skôr naopak, cvála neustále vpred až do svojho veľkého finále.
Už spomenutá Emotion Detector svojou synth-rockovou razanciou zaujme. Elektronické bicie a klávesy sú určite zaujímavé, ale tento kúsok je urobený so silným estetickým cítením.
Manhattan Project a Marathon sú klasiky. Pri Manhattan Project je to opäť skvostná melódia a refrén, ktorý ťahá celú skladbu vpred. Marathon je o niečo viac prepracovanejšia, hlavný refrén s chorálovým zvukom klávesov je neodolateľný a to už nevravím o inštrumentálnom výpade v strede skladby. Posledný trochu ponurejší zásek v podobe Mystic Rhythms je ukážkou Peartovho nezvyčajného talentu.
V mojej hierarchii albumov je Power Windows vyššie ako napr. Moving Pictures, lebo skladby ako The Camera Eye alebo Vital Signs nepovažujem za rovnako dobré ako YYZ, Red Barchetta alebo Limelight. Takto by sme mohli pokračovať skoro o každom albume Rush.
Považujem dosky ako Hemispheres, Signals, Power Windows, Presto a čiastočne aj Counterparts za najlepšie v ich kariére. Dôvod je vyrovnanosť a kvalita týchto albumov. Samozrejme prechovávam úctu ku klasickým Permanent Waves alebo Moving Pictures či 2112.
Power Windows je naozaj veľmi nedocenený album a to je chyba. Rush už po tomto albume nikdy nenatiahli ruku za novými obzormi tak silno ako na tomto skvoste. Sklamaním je ďalšie smerovanie kapely po roku 1996 a Rush už nerobia skladby, ktoré dodávajú ľuďom radosť a pozitívnu energiu ako práve aj na Power Windows.