Reakce na recenzi:

Brano - @ 14.12.2012

The Kindness of Strangers je ďaľší mílnik v tvorbe skupiny Spock's Beard. Album vyšiel iba rok po vydaní Beware of Darkness a v porovnaní s predchodcom je vzdušnejší, pohodovejší a priamočiarejší. Za mixážnym pultom sa prvýkrát predstavil zvukový technik Rich Mouser. Skupina absolvovala vôbec prvé európske turné v kariére a bubeník Nick D'Virgilio zaujal svojou hrou Tonyho Banksa a Mika Rutherforda až natoľko, že si ho zavolali ako hosťa na nahrávanie štúdiového albumu Genesis - Calling all Stations.

The Kindness of Strangers je album skutočne veľmi vyrovnaný, bez slabého miesta. Úvodná rezká desaťminútovka The God don't Last je inšpirovaná myšlienkami z knihy Richarda Bacha - Jeden spôsob ako opísať Boha. Absolútny vrchol albumu a najlepšia pieseň od Spock's Beard vôbec sa volá JUNE. Vec jednoduchá a geniálna zároveň. Skladba sa rozbieha iba za pomoci akustickej gitary a Nealovho spevu, postupne sa dej zhutňuje a mohutnie dokonale zladenými zborovými vokálmi a skutočná erupcia vypukne až nástupom ostatných nástrojov a ešte mohutnejších navrstvených zborových vokálov. Veľmi silný moment v celej kariére SB. Album končí štvťhodinovkou Flow, silne ovplyvnenou art rockom z rokov sedemdesiatych.

The Kindness of Strangers je svieže dielko a myslím, že urobí radosť každému fandovi súčastného progrocku. Opäť musím pochváliť vydavateľstvo InsideOut za výborný zvuk (remaster 2004). Album je rozhodne excelentným prírastkom do každej hudobnej zbierky.