Reakce na recenzi:

Mayak - @ 15.05.2007

V dobe, keď náročnejším formám rockovej hudby v celom svete prakticky nikde nekvitli ruže, vznikla v Československu kapela, ktorá vykazovala všetky prvky na túto dobu nevídanej progresivity a istého psychedelična.
Kapela jednoznačne stála na invencii a inštrumentálnej dovednosti gitaristu, skladateľa a aranžéra Michala Pavlíčka a éterickom speve Báry Basikovej, s do češtiny preloženými Morgensternovými textami a doplnenej ďalšími nadštandardne dobrými dobovými rockovými muzikantmi.
Pavlíček v tejto dobe paralelne fungoval v kultovom Pražskom Výběre, kde spolu s Michaelom Kocábom tiež držal „spolutaktovku“, zatial čo Basiková paralelne spievala aj v Němcovom novovlnnom, no hodne úspešnom Precedense.
Výborná prvá doska je koncertnou nahrávkou skutočne originálnej étericko (prog)rockovej hudby, ktorú som mal v tejto dobe tú česť vidieť dvakrát na živo.
Po prvých dvoch inštrumentálnych rozbehových Pavlíčkových skladičkách „Aladin“ a „Bez názvu“ prichádza to, čo robí kapelu STROMBOLI – skladba „Stromboli“ s Basikovej naliehavým spevom a jednoslovným textom... Výborná je aj nasledujúca „Já Ti dávám, dávám“, kde Bára predvádza register svojho hlasu dokonale. „Tresky, blesky“ je razantnejšie rocková, ale skvele gradovaná, so skoro Rushovským zakončením („Rychloběžku“ nemusím...), „Bezejmená“ s tajuplným fantasy textom, potom dramatická, krásne vygradovaná rocková pecka „Carmen“, je svojským pohľadom na klasické téma ...
„Villa Ada“ a „Veliké lalula“ a „Košilela“ je to, čo ma na tomto projekte vždy lákalo ku opätovnému posluchu – éterično a istá forma psychedélie.
Následujúca „Houpací židle na opuštěné terase“ je však zásadným kompozičným zlomom a skladby, v svojej dobe takmer hitové „Ivanhoe“ a „Ó hory, ó hory“ by patrili s Kocábovou produkčnou spoluúčasťou, a s Čokovým spevom skôr do repertoáru Pražského Výběru, (o skladbe „Na koni “ to tvrdím jednoznačne!...) alebo nejakého iného projektu, ako boli STROMBOLI, pretože predošlú étericky vybudovanú atmosféru narúšajú a postupne ničia. Vďaka štvrtej strane pôvodného dvojalbumu pôsobí nakoniec celok takmer schizofrenicky, aj pri skvelej predposlednej „Kvuli ní“...
Je to škoda, asi by jedna koncentrovaná doska s názvom STROMBOLI, s hudbou z prvých troch strán pôvodného vinylu a s tradičnou minutážou urobila ešte väčší dojem a väčšiu dieru do rockového sveta - práve svojou nevšednosťou.
Takže hodnotím len skutočné STROMBOLI...