Tangent - The World That We Drive Through (2004)
Reakce na recenzi:
Mayak - @ 21.10.2004
Netrpezlivo očakávané druhé album britsko ? švédskeho superprojektu TANGENT je na svete!
Andy TILLISON a jeho verný spoluhráč z kapely PARALLEL Or 90 DEGREES (PO90D) Sam BAINE, bývalý člen tej istej kapely Guy MANNING a hviezne trio z The FLOWER KINGS (TFK) Roine STOLT a geniálna rytmická sekcia Jonas REINGOLD & Zoltan CZSORZ, doplnení hráčom na saxofón a flautu Theo Travisom (ex GONG, spolupráca s Porcupine Tree), namiesto Davida JACKSONA (spolunahrával prvý album) z legendárnych Van Der Graaf Generator, to je fakt sila (alebo Sedem Statočných?).
Nesmierny inštrumentálny potenciál a traja rovnocenní speváci (Andy, Roine a Guy) pripravili opäť náročnú lahôdku pre fajnšmekrov, ktorých v hudbe už hocičo neuspokojí. Album (s bonusovou skladbou ?.Exponenzgesetz?) vyše 73 minút dlhé je potrebné počuť mnohokrát, kým sa zorientujete, čo ním Andy Tillison & spol. chceli tentokrát vyjadriť. Už od počiatku je zreteľné, že zatiaľ čo prvé album bolo vo vzťahu vplyvu a prínosu v pomere TFK ? PO90D 50:50, tentokrát je dominancia Britov a zvlášť samotného Andy Tillisona jednoznačná!
Andy najčastejšie na albe spieva (na vlastné texty) a kto pozná jeho skladateľsko ? aranžérsky rukopis z materských PO90D, ten má pocit (tak ako ja), že počúva nové, obohatené album (najmä o rytmiku a dychové nástroje) PARALLEL Or 90 DEGREES. Všadeprítomný odkaz na Canterburskú scénu zo 70. rokov a ozveny nálad a koláží hammillových VDGG priam bijú do očí (vlastne do uší?).
Tak, ako na prvom albume, aj tu je autorom prekrásneho obalu CD (bookletu) Ed Unitsky . Exelentné!
Slabé, miesto na albume nenájdete, najväčšiu silu majú úvodná kompozícia ?The Winning Game? (11:09), ešte väčšiu posledná, najdlhšia ?A Gap In The Night? (18:22), dynamika a perfektná hráčska zručnosť a zohratosť však priam srší z celého DIELA. Malý šok však pôsobí bonusová klávesová inštrumentálka ?Exponenzgesetz? (14:00), ktorá ako keby tu zablúdila z nejakého alba nemeckých Tangerine Dream?
Pre mňa jednoznačne jeden z najhorúcejších favoritov na album roku 2004. Labužníkom a pôžitkárom náročného art ? prog ? jazz fusion rocku veľmi vrele odporúčam!