Reakce na recenzi:

Brano - @ 12.09.2009

The Tangent je síce ďaľšia medzinárodná superskupina, ale jej tvorba je trochu o niečom inom ako hviezdny Transatlantic. Opraty drží pevne v rukách Andy Tillison(Parallel or 90degrees), jeho hammond je neprepočuteľný a tvorivý vplyv tiež. Rytmika zo švédskych The Flower Kings-Jonas Reingold a Zoltan Csorsz si v jazzovejších polohách vyslovene hovie. Úvodná kompozícia The winning game je skvostná. Mikrofónu sa ujal tentokrát sám Roine Stolt(The flower kings,Transatlantic) a jeho hlas na úvod navodí príjemnú pokojnú atmosféru. Škoda, že na nasledujúcom albume A place in the Queue Roine už neúčinkuje. Prečo škoda? No jednoznačne preto, lebo práve vo vokálnom obsadení vidím u Tangentu najväčšiu slabinu. Pri všetkej úcte sú hlasy Tillisona,Manninga aj Baine-a nevýrazné, nepresvedčivé až nudné. Chýba im farba, vôňa, príchuť...Pôsobia miestami vyslovene ospalo a cítiť to najmä na poslednej, inak po hudobnej stránke vydarenej dvojplatni Not as good as the book. Chcelo by to nejakú výraznú spevácku osobnosť. Ja si viem v Tangente živo predstaviť napríklad takého Johna Wettona (King Crimson,U.K.,Asia...), ale to je iba moja čisto subjektívna úvaha. Celkovo hodnotím TWTWDT ako celkom vydarené dielo a ohodnotil by som ho štyrmi hviezdičkami, ale keďže som dostal toto cd od manželky na vianoce a urobilo mi to vtedy veľkú radosť a zároveň mám na toto obdobie príjemné spomienky, tak predsa len jednu subjektívnu hviezdu pridám.