Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 03.07.2011

Debut kapely a hneď tak dobrý a zásadný. Kapela Uriah Heep je moja srdcovka a beriem od nej všetko. Samozrejme, Byronovské obdobie je vrchol. David Byron patrí do mojej súkromnej svätej trojice spevákov (Byron, Morrison, Ursiny). Ale k albumu. Taký úvodný vypalovák úvodného albumu kapely má málokto. Gypsy je úžasný ťah na bránu, v ktorom dominuje Ken Hensley, klávesový čarodejník a ešte lepší skladateľ (hoci toto nie je jeho autorská skladba, ale myslím to celkovo). A ten riff - to je už klasika. Nasleduje príjemný rokec Walking in the shadow a krehká balada Come away Melinda, ktorá je jedným z mnohých dôkazov Byronovho jedinečného hlasu. Lucy Blues je ojedinelá skladba ladená do blues v podaní Uriah Heep. Veľmi zaujímavá je aj Dreammare, podmanivá. Jasný ťah na bránu nám opäť prinesie Real turned on. No a to najlepšie ide na koniec. Najprv úžasná skladba s nádhernými vokálmi a rytmikou - I´ll keep on trying a ďalšia podmanivá skladba, moja najobľúbenejšia na albume, Wake up. Celé album mi príde ako jediné svojho druhu v diskografii Uriah Heep, najviac neučesané. A tým aj jedinečné a skvelé. Bonusové skladby v podaní Spice nehodnotím, tie budem hodnotiť na vhodnejšom mieste neskôr. Ale nedá mi napríklad nespomenúť americkú verziu skladby Bird of prey (tá vyšla v inej verzii na druhom albume Uriah Heep). Je pomalšia a uhladenejšia než verzia z albumu Salisbury. Ale tie vokály, tie vokály... Klobúk dolu, Uriah Heep to vedeli s vokálmi ako málokto.