Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 12.07.2011

V tom istom roku, keď vyšlo vrcholné dielo Uriah Heep Demons and wizards, sa kapela zmohla aj na druhé vrcholné dielo Magician´s birthday. Keď sa to tak vezme, v rokoch 1970-1972 nahrali Uriah Heep 5 vynikajúcich albumov. Neskutočná potencia. Ale späť k Magician´s birthday. Osobne tento album veľmi rád počúvam spolu s Demons and wizards, pretože tieto dve diela sú ako bratia. Jednoducho patria k sebe a je to pre mňa naznačené aj obalmi, ktoré spravil vynikajúci Roger Dean. Album otvára napätá Sunrise, jedno z najlepších diel kapely. Tie spoločné vokály sú opäť vynikajúce, už ani neviem koľkokrát som túto kapelu chválil za vokály, ale jednoducho sú v tom najlepší. Alebo aspoň boli. Spider woman je taká príjemná rocková skladbička, ktorá po úvodnej napätej skladbe uvoľní atmosféru. Potom príde Blind eye, veľmi pekná vec s krásnou akustickou gitarou a hlavne vynikajúcou basovou gitarou Garyho Thaina. A refrén je veľmi melodický a zapamätateľný. Nasleduje temnota Echoes in the dark. Presne v takýchto polohách milujem Uriah Heep asi najviac. Úžasná atmosféra s nádherným refrénom. Paráda. Ale potom príde niečo, z čoho mám vždy zimomriavky - Rain. Nádherná skladba, ktorá je pre mňa najžiarivejším príkladom dokonalosti hlasu Davida Byrona. Mojím želaním je, aby táto clivá skladba zaznela na mojom pohrebe. A žiadne oko nezostane suché... Nasleduje Sweet loraine, opäť veľmi príjemná skladba, ktorá uvoľní atmosféru. Tú však opäť trochu zmení tajomná Tales. No a záver sa nesie podobne ako na predchádzajúcom albume. Magician´s birthday je skladba, ktorá má v podstate štyri časti. Začína typicky uriášovsky, potom sa prehupne do popevku Happy birthday to you, ale veľmi vkusne. Nasleduje zbesilá inštrumentálna časť, kde bubeník Lee Kerlslake a gitarista Mick Box ukazujú, ako to vedia na svojich nástrojoch. Veľmi odväzujúca časť. Koniec patrí však tajomnej nálade, opäť s nádhernými vokálmi Davida Byrona. Takže na záver ďalšie z vrcholných diel kapely. Opäť tu spomeniem aj bonusové materiály, respektíve skladby mimo albumu. V tomto prípade sú tri - Crystal ball, zaujímavá skladba Garyho Thaina, Silver white man, príjemná melodická vec Davida Byrona, ktorú nahral potom na svoj prvý sólový album, a alternatívna verzia outtaku z predchádzajúceho albumu Proud words on a dusty shelf (tak sa volá inak aj prvé sólové album Kena Hensleyho, takže asi ju nahral aj tam). Takže záver? Jednoznačných päť hviezd. Klobúk dolu za to, čo Uriah Heep dokázali vytvoriť za tri roky.