PaloM - @ 26.03.2011 | #

Album, vydaný ešte v tom istom roku ako Firefly, je poznačený ďalším poklesom kvality. Prvý šok je úvodná Keep On Ridin’. Melódia a zbory ako vystrihnuté z repertoáru Les Humphries Singers. Že Lawton bol súčasťou, že Mexico so mnou trieskalo spolu s pubertou, nezmiernili moje rozčarovanie. Flyin' High mi okrem perfektne šlapajúcej rytmiky neposkytuje nič pozitívne. Roller a Free 'N' Easy (recyklovaný gitarový úvod) ma míňajú sľúbenou 160 kilometrovou rýchlosťou rýchlika na (sľúbenej) modernizovanej trati Bratislava – Žilina. Illusion a Free Me tu pôsobia ako zjavenie vo Fatime a ja im borkovsky hľadám umiestnenie na iný, počúvateľný album.
Free Me je poznaný – nepoznaný hit ako hrom, lebo som roky netušil, že je dielom Uriah Heep.
Cheat 'N' Lie akoby vytiahli z odpadkového koša skupiny Boston, Dance ukrýva malilinké svetielko zašlého soundu, bohužiaľ zvíťazila tma. Toľko očakávaná náprava reputácie pomocou Choices sa nedostavila. Po sľubnom rozbehu zostali na polceste, s donekonečna opakovaným motívom.
Dve skvelé pesničky, dve hviezdy.

P.S. dlho som váhal, či sa nevyjadriť jednou vetou v reakcii pod niečiou recenziou. Či ma skalní fanúšikovia neprefackujú ? A bolo by to zbabelé, tak je to tu, ako to počujem a cítim. Príde aj horšie.

pito63 @ 02.04.2011 11:40:15 | #
Leto 1980. Kamarát sa ma celé prázdniny snaží presvedčiť o úžasnej nahrávke "The Wall" od Pink Floyd. Nikdy nezabudem na výraz jeho tváre, keď som zakaždým dal prednosť vinylu "Innocent Victim". Čudné? Smiešne? Pre mňa nie! Dodnes sa na tom nič nezmenilo.
Radšej mám predošlú Lawtonovu nahrávku, ale stále je to pre mňa dobrý album!