Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 28.07.2011

Jediné album Uriah Heep so spevákom Johnom Slomanom a zároveň posledné album s Kenom Hensleym. Nedalo mi nevšimnúť si, že väčšinou prevláda negatívne hodnotenie albumu i speváka. V mojom osobnom rebríčku tvorby Uriah Heep je tiež toto album medzi tými najmenej obľúbenými, ale vôbec mi nepripadá zlé a raz za čas si ho vypočujem. Takisto spevák je podľa mňa najslabší z tých, ktorí sa v kapele mihli, ale nie je to žiadna katastrofa. A hudba? No return je zvláštna skladba, ktorá mi v podstate v ničom nepripomína Uriah Heep. Imagination už tu má náznaky, má peknú melódiu a skvelú basovú linku. Feelings je jednoznačne najlepšia skladba albumu, pozostatok z éry Lawtona. Krásna melodická vec, potenciálny hit. Fools rozbieha pekná gitarová predohrávka a nakoniec celá skladba sa podarila. Skladby Carry on a Won´t have to wait too long ma až tak neoslovili. Skladba Out on the street sa však podarila a patrí k najlepším na albume. Záverečná It ain´t easy je pekná balada, avšak niečo mi v nej chýba. Album obsahuje päť bonusov. Zostava z tohoto albumu nahrala tri z nich - singlové skladby Love steeler a Been hurt (ďalší pozostatok z Lawtonovej éry a je to poznať) a outtake Lying, celkom zaujímavá poprocková skladba. Po odchode Kena Hensleyho kapela s klávesakom Gregom Dechertom vydala singel, ktorý je takisto v bonusoch. Tvoria ho skladby Think it over, vydarená skladba, ktorú uriáši nahrali na ďalší album znova v novej zostave, a My Joanna needs tunning, ktorá sa mi veľmi páči, hoci stále neviem prečo. Jednoducho je taká príjemná. Takže celkovo Conquest je album rozhodne najslabší v ére Kena Hensleyho, ale nájdem si tam dobré skladby a skrátka prepadák to pre mňa nie je.